16 zaujímavostí, kuriozít a faktov o riekach, ktoré ste možno nevedeli - ZN.SK

16 zaujímavostí, kuriozít a faktov o riekach, ktoré ste možno nevedeli

Rieky sú cesty vody do svetových morí, zásobujú krajinu vodou, domácnosti, zvieratá a všetko živé popri svojom toku. Za existenciu súše vybudovali kaňony, jaskyne, krasové údolia, riečiská a formovali krajinu ako takú. Viažu sa však na ne aj mnohé zaujímavosti, z ktorých si predstavíme niekoľko z nich.

Most cez rieku Delaware stojí na náhrobných kameňoch

Keď v roku 1950 zrušili cintorín vo Philadelphii, ťažkú hlavu s osudom hrobov a ich pozostalých si nikto nerobil. Keď sa v roku 1956 podarilo miestnej univerzite kúpiť pozemok priľahlý k ich budovám, mal byť riešením na nedostatok voľnej plochy a poslúžiť ako parkovacia plocha pre autá. Najmä škola vnímala negatívne fakt, že ich študenti z okien videli hroby… nič motivujúce. Riešenie však prišlo. 28 tisíc nebožtíkov zaliali betónom. Dokonca aj náhrobné kamene vytvorené z ťažkých granitov a žúl sa osvedčili ako výborný materiál.

Záujem prejavili pri stavbe mosta Betsy Ross nad riekou Delaware, kde náhrobné mohutné kamene poslúžili pre výstavbu základových pilierov premostenia rieky. Mnoho z kameňov sa ocitlo aj mimo piliere. Dodnes sa na pobreží rieky v blízkosti spomínaného mosta povaľujú náhrobné kamene s menami tých nešťastníkov, ktorých rodina investovala do náhrobkov a niekto iný sa rozhodol k ich predkom zachovať ako… v podstate na nich celkom zabudnúť a zničiť ich pamiatku.

Váh od Kysuce či Oravy na pltiach

Pltníctvo má na Slovensku bohatú históriu. Drevo sa zvážalo z Kysúc aj Oravy po Váhu až do Šale, kde fungovali židovskí obchodníci nakupujúci splavovanú guľatinu. Pltníci sa tu nechali najímať na drobné práce, kým nenašli cestu na sever späť domov, prípadne mali dopravu už dohodnutú. Hovorí sa, že tí, ktorí putovali ďalej, až po Dunaj či ešte ďalej, prichádzali späť s mušličkami a tie si dávali na klobúk. Goralské klobúky poznajú mnohí, no kúpiť si taký, ktorý je ovešaný mušličkami je tak trochu podvod. Úprimne, naozaj ste toľko krát splavili rieku poctivo na plti a doplavili sa až k Dunaju, či až k moru? Asi nebudú celkom zaslúžené, čo poviete?

Dedinka Dunajov na Kysuciac

Na Kysuciach nájdete dedinu Dunajov, ktorá sa tak nevolá náhodou. Za jej pomenovanie môžu práve pltníci, ktorí sa sem vracali od Dunaja, zdržiavali sa tu, pracovalo sa tu s drevom. A tak sa postupne názov udomácnil práve vďaka tým, čo sem prichádzali od Dunaja, aby sa k nemu opäť vydali na pltiach.

Osamotené vody Dunajca a Popradu

Úmorie našich riek, čiže more, do ktorých sa vodné toky zo Slovenska vlievajú, je Čierne more vďaka vlievaniu vôd do Dunaja, prípadne do iných riek. Len dve výnimky na Slovensku máme a to rieky Dunajec a Poprad. Tie tečú iným smerom a ich úmorie je v Baltickom mori. Vlievajú sa totiž do poľskej Visly a tým sa líšia od ostatných našich riek. Ich vody sa tak v podstate nestretávajú s ostatnou vodou opúšťajúcou Slovensko.

Superplavec

Slovinec Martin Strel bol prvý človek, ktorý preplával celý tok riek Mississippi, Amazonka, Dunaj, aj Jang-ce-ťjang

Rio Hamza

Je to obrovským prekvapením, no najdlhšou riekou je so svojimi 6400 kilometrami Amazonka, ale hneď po nej má mať dĺžku 6000 kilometrov rieka Hamza, ktorá svoj názov získala po vedcovi V. M. Hamzu. Na zemi ju ale nehľadajte, pretože sa nachádza až 4 kilometre pod zemou. Objavili ju len v roku 2012 pod Brazíliou a len zhruba kopíruje trasu samotnej Amazonky na povrchu. Jej dĺžka je odôvodnená tým, že vychádza z andského predhoria a vychádza jediným možným smerom, ktorým ju vodný tok vôbec pre geologické podmienky pustí. A to je len na východ.

V minulosti zdroj diamantov a drahých kovov

V riekach sa dodnes nachádza množstvo drahých kovov a drahokamov, rôznej veľkosti. V minulosti, keď neexistovali bane a hlbinná ťažba, sa človek k diamantom, či zlatu dostával práve vďaka vyplaveninám. Ťažil diamanty z dna, napríklad v Afrike, či v iných končinách sveta. Zlato sa získavalo aj ryžovaním riečneho štrku. No nie je tomu tak dávno, čo sa zlato získavalo aj z dunajského štrku. V rôznych lokalitách, kde breh Dunaja siaha do riečneho štrku možno aj dnes nájsť nejaký ten kúsok zlata. Jeho voda predsa pochádza z Álp a tie sú vo svojom vnútri plné tohto drahého kovu.

Rieka tečúca opačne

V zaznamenanej histórií sa stalo už tri krát že americká rieka Mississippi tiekla opačným smerom. Vždy za to mohli prírodné katastrofy.

Mississippi rieka

Nová rieka je jedna z najstarších

Najstaršia rieka v Spojených štátoch amerických má názov Nová Rieka (New River), no podľa vedcov je jej tok mimoriadne starý až na toľko, že za staršiu rieku vo svete považujú len Níl v severnej Afrike.

Most cez Amazonku

Prvý most cez Amazonku, Rio Negro, otvorili až v roku 2010. Dovtedy sa spoliehali jednotlivé krajiny na lodnú dopravu. Veď rieka je na niektorých miestach široká jeden kilometer a sú miesta, kde je to niekoľko desiatok kilometrov.

Krajiny bez rieky

Na svete je údajne až 17 krajín, v ktorých netečie žiadna stála rieka. Objavia sa len, ak silno naprší, no i to len dočasne. Najväčšou krajinou bez stálej rieky je Saudská Arábia na Arabskom polostrove.

Vďaka riekam Vikingovia dosahovali vzdialené miesta

Nebyť riek a špeciálne konštruovaných lodí Vikingov s nízkym ponorom, ktoré boli schopné plávať aj v nízkych hladinách európskych riek, nikdy by sa nedostali do Poľska, Pobaltia a krajín ako Estónsko, Lotyšsko, Litva, alebo Nemecko, či až do blízkosti Uhorska. Práve fakt, že im rieky dovolili vpadnúť do krajín Európy, umožnil ich bleskový vpád aj únik s korisťou. Keď bolo treba, dokázali svoje lode prenášať po súši. A keďže jediné miesta, kde sa nachádzali cennosti, boli kostoly a nie sedliacke domy, považovali Vikingov za ničiteľov a nepriateľov cirkvi.

Rieka Hudson ako inšpirácia

Rieka Hudson, ktorá obmýva brehy ostrova Manhattan, na ktorom stoja najznámejšie stavby New Yorku, je považovaná za jednu z najznečistenejších riek Spojených štátov. Dokonca jej znečistenie motivovalo biológov k výskumu organizmov, ako sa vôbec dokážu na tieto podmienky adaptovať. Rieka Hudson pritom v minulosti odvádzala vodu z rozľahlých močarín, ktoré sa začali postupne meniť na New York.

Hudson river

Minetta Creek

O rieke Minetta Creek ste zrejme ani len netušili. Jej prietok sa má nachádzať pod Manhattanom a podľa najstarších legiend, či záznamov pri výstavbách niektorých starších budov sa pri výstavbe ich základov počítalo  s voľným priestorom v najhlbších základoch práve pre prietok tejto rieky.

Pod Manhattanom sa nachádza niekoľko takýchto podzemných vodných tokov, no Minetta Creek je najväčšia. Niektoré nákresy ju situujú na Piatej Avenue a 21. Ulici, kým iné nákresy ju posúvajú na Šiestu Avenue a 16. Ulicu. Ďalej smeruje západným smerom. Ešte v roku 1820 šlo o tok, ktorý sa prejavoval aj na povrchu, no snahy o skultúrnenie a vysušenie pomerne cennej pôdy nútili majiteľov pozemkov krajinu pretvárať. Rieka sa však nestratila a zachovala si svoj podzemný prietok. Tok pôvodnej rieky je dnes viditeľný na ulici Minetta Street, kde je ulica podivne zahnutá, keďže kopíruje pôvodné riečisko. Uvádza sa tiež ako Minetta Brook, Minetta Stream, Minetta Water a podobne.

Prietok Amazonky

Amazonka svojim objemom vody prekonáva hneď sedem najväčších ďalších riek v poradí za ňou dohromady. Prietok Amazonky sa uvádza v hodnote neuveriteľných 209 000 m³/s. Je neuveriteľné, koľko zaujímavostí na svojom toku ponúka táto rieka. Miesta kľukaté, plné života, pomalé toky obývané piraňami, ba dokonca ešte v Peru prekvapuje prítokom vôd, ktoré sú doslova vriace.

Vriaca voda v rieke v Peru

Rieka nad riekou

Unikátna riečna stavba sa nachádza v Nemecku na rieke Labe pri meste Magdenburg. Postavili totiž nad ňou riečny most, v ktorom tečie rieka a premáva lodná doprava. Nič podobné takejto veľkosti vo svete už neexistuje, hoci plány mali v Číne, aj Južnej Amerike. Plány na výstavbu pochádzajú ešte z roku 1930, no až v roku 1997 sa ho podarilo dostavať. Zdržala ho totiž II. svetová vojna, aj rozdelenie Nemecka na východné a západné.

16 zaujímavostí, kuriozít a faktov o riekach, ktoré ste možno nevedeli
5 (100%) 1 hlas[ov]
Avatar
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.
Viac:
Nepál
Ako sa meria nadmorská výška a podľa ktorého mora?

Kúpalisko Čadca
Očakávané kysucké kúpalisko v Čadci už otvorené… a vyhrievané

Súťaž Websterovci
Súťaž o DVD animovaného seriálu Websterovci a rovnomennú knihu

Zavrieť