O Vikingoch, severských kmeňoch, ktoré sa vyznačovali v určitej ére výbojnými plavbami na ich charakteristických lodiach s plochým dnom a malým ponorom, dnes hovoria mnohé filmy a seriály. Hovorilo sa o nich aj ako bezvercov, pretože ničili, alebo rabovali kostoly. Z pohľadu ľudí sa ich záujem upriamoval na znesvätenie kresťanských chrámov a ich vyrabovanie. V skutočnosti však vec bola inak, ako sa zdá.
Plavby po prúdoch riek
Vikingovia boli schopní na svojich lodiach prekonávať veľké vzdialenosti, zároveň ak im lode umožnili vplávať do protiprúdov riek, z morí sa ľahko dostávali do vnútrozemia. Napádali obce kvôli získavaniu bohatstva. V obciach malo hodnotu jediné. Výzdoba a vybavenie kostolov. Práve preto sa Vikingovia orientovali práve na kostoly, lebo po vpáde do miest sa dali ihneď rozpoznať podľa zvonice a nedali sa pomýliť. Šlo tak vždy o istotu. V bežných obydliach by veľa hodnoty pre nich samotných nenašli. Práve tým, že nešlo o ich Boha a o ich vieru sa nemuseli pozastavovať nad otázkou hriechu a proti-kresťaneského správania. Skrátka vyrabovali len kostoly, pretože len tam sa nachádzali cennosti.
Pre mnoho regiónov vo vnútrozemí Poľska, Nemecka, ba dokonca aj Francúzska, zažilo Vikingov ako celkom neznámych výbojníkov, ktorí prichádzali z plytkých vôd európskych riek nečakane a keď bolo treba, lode dokázali zdvihnúť, vyniesť na breh a odniesť k inému korytu po súši aj na dlhšie vzdialenosti.