Vrbová kôra bola v minulosti liekom na bolesť hlavy a horúčky. Prečo?

Vrbová kôra bola v minulosti liekom na bolesť hlavy a horúčky. Prečo?

Dnes, ak nás postihne bolesť hlavy, alebo iné ťažkosti, vrátane horúčok, zvolíme si aspirín, acylpyrín, alebo podobné lieky. V minulosti však bolo prepojenie s klasickou prírodou oveľa väčšie. O účinkoch jednotlivých rastlín, a zložiek z prírody sa vedelo oveľa viac ako dnes. V každej dedine sa dedilo povedomie o tom, čo ktorá rastlinka pomáha chrániť, alebo sa darilo tieto vedomosti nachádzať u vzdelaných ľudí. V niektorých kultúrach a dobách musela stačiť modlitba. Uchyľovanie sa k bylinkárkam bolo pre niektoré podivné éry histórie spolčenie s čarodejnicami. Dnes sa ich vedomosti opakovane stretávajú s výsledkami odborných štúdií a vzájomne sa dopĺňajú.

Žiadne čary, ale kyselina acetylsalicylová

Vrbová kôra je príkladom suroviny, ktorá mala mnohé spôsoby využitia. Kôra z mladých vetvičiek vŕby totiž obsahuje kyselinu acetylsalicylovú a tá je vo farmaceutickom priemysle mimoriadne potrebná a známa. V múdrych knihách sa hovorí o najstarších zmienkach o vrbovej kôre v rámci zoznamu liečivých rastlín. V starovekom Grécku sa vrbová kôra používala pri zmiernení pôrodných bolestí a ďalších druhov bolestí.

vrbová kôra príroda

Hoci následne sa vďaka temnému stredoveku veľa záznamov o jej používaní neobjavuje, je známy prípad z roku 1763, keď anglický kňaz Edward Stone vedel o jej účinkoch z múdrych starých kníh a použil ju pri šírení horúčky u niekoľkých desiatok ľudí z jeho farnosti. Keď horúčky ustúpili, mal jasno v tom, čo mohlo byť tým správnym liekom. V roku 1897 začal nemecký chemik Felix Hoffmann pracovať na izolácii potrebných látok do podoby využiteľného liečiva.

Objavil Aspirin, ktorý je celosvetovo najslávnejším liečivom tohto druhu. Najvtipnejšie na tomto príbehu bolo, že hoci objavil liek, sám nedokázal popísať, prečo má účinok a čo sa vlastne v organizme deje a nedokázali to ani iní vedci a chemici. Podarilo sa to až neskôr sledovaním vplyvu endokryvných žliaz , ktoré majú ďalej vplyv na teplotu a priebeh zápalov.


Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.