Brnenie má jednoduchú úlohu. Chrániť bojovníka pred útokom nepriateľa, pred lukostrelcami, ale aj pred čepeľou meča protivníka. Dobré brnenie bolo neoceniteľné, no zároveň predstavovalo veľkú záťaž. Moderné prvky brnenia poznáme ako nepriestrelné vesty. Ak sa však vrátime k pôvodným starým brneniam a spôsobom ochrany v ťažkých bojoch, čo zaujímavé v tomto svete objavíme?
Zaujímavé je, že poslednou krajinou, ktorá používala vo vojnových konfliktov klasické brnenie, bolo Francúzsko. V roku 1914 sa v I. svetovej vojne ešte objavovali muži v ťažkom brnení, ktorých malo ochrániť pred delostrelectvom a guľometnou paľbou.
Ikonicky známe železné košele vytvárané z drobných železných krúžkov, ktoré mali zastaviť hroty šípov, aj čepele mečov, sa plietli veľmi pracne. Vážili aj Používali sa výrazne od 11. storočia, no v skutočnosti kilogramov. Nejde ale o vynález stredoveku. Železné košele používali už Etruskovia pred 6 000 rokmi.
O tejto informácií sa takmer nikde nedočítate. Dlhé vlasy egyptských bojovníkov, ak nešlo o otrokov, boli v niektorých érach bojov používané ako helma. Boli obaľované do smesy olejov, ktoré ich spevnili a ako dlhé, si ich dospelí bojovníci ovíjali okolo hlavy, aby vytvorili akúsi helmu. Nešlo o striktné pravidlo a celé tisícročia trvajúcu tradíciu, no i tak mala za následok záchranu nejednej hlavy pred hrotom šípu.
Najvyššie brnenie na svete bolo vytvorené pre 2,05 metrov vysokého rytiera v Anglicku zo 17. storočia. Dnes je vystavené v hrade Tower of London.
Slávna božia bojovníčka Jana z Arku mala podľa legiend aj historických zápisov biele brnenie, ktoré získala od Karola VII v roku 1429. Toto brnenie sa ani po jej smrti nenašlo. Možno sa stalo predmetom čierneho obchodu, alebo ho jej stúpenci ukryli, aby sa nestalo niekoho trofejou. To sa už zrejme nedozvieme.
Babylonské vojská mali v období 1000 rokov pred Kristom pestrofarebné sfarbenie. Vyzeralo to zvláštne, pôsobivo a ostré farby umožňovali aj medzi vojakmi orientáciu, kým nepriateľ nemal ani tušenia, kto je kto a s akou funkciou.
V druhej polovici 15. storočia sa v Anglicku a Francúzsku dostávajú do popredia nové ľahšie zliatiny a hlavne lepšie postupy pri práci vo výrobe brnenia. Mohutné ťažké čisto železné brnenia spájané kožou sa odrazu mohli oveľa lepšie opracovávať, spájať s koženými prackami a podložkami, no hlavne sa odľahčili bojovníci, ktorí na vlastnom tele brnenie nosili. Aj slabší rytier však mal oveľa viac šancí na výhru proti mocnému, ak ten bol vyzbrojený stále pôvodnou technikou ťažkých brnení. Tí, čo si nemohli dovoliť inovácie tak mohli riskovať proti pokrokovejším rytierom.
0 komentárov