V roku 1999 sa kurióznym zákonom preslávila dedinka Lanjarón s približne 4000 obyvateľmi v južnom Španielsku. Miestny starosta Jose Rubio vtedy vydal zákaz zomierať v celom Lanjarón. Dôvodom pritom nebola žiadna duševná choroba vyhlasovateľa, ani záujem o diktátorské maniere, jeho cieľ bol celkom iný. Dôvodom zákona, ktorý zakázal zomierať v celej obci, bola snaha o popohnanie politikov, ktorí sa neunúvali riešiť dlhodobo neriešiteľný problém. Hľadanie pozemkov pre nový cintorín, riešenie výkupu pozemkov a vôbec dokončenie všetkých byrokratických problémov si žiadalo razantné riešenie. Podarilo sa.
Lanjarón a snaha o nový cintorín
Rubio preslávil Lanjarón ako obec, kde je zakázané zomierať a to dokonca podľa miestnych zákonov. Obyvatelia si tento zákon zobrali k srdcu a snažili sa nezomrieť. Vzniklo vtedy niekoľko reakcií, článkov na podporu zdravia, množstvo vtipov a vznikla aj obava o stratu práce pre tých, ktorých práca súvisela so smrťou. Hrobári a predajcovia kvetín. Zákon bol populárny, hoci kuriózny. No problém zviditeľnil a politikov popohnal.