Šípky zbierame práve v tomto čase. Október, alebo november je ich sezónou. Po odkvitnutí ruže šípovej sa v mieste pôvodného kvetu vytvárajú žiarovo červené šípky, ktoré sú od nepamäti cenným zdrojom vitamínu C. Ruža šípová je mimoriadne odolná rastlina, ktorá sa od prírody chráni pred votrelcami bolestivými tŕňmi. Človeku je veľmi dobre známa ako rastlina. Ľudové liečiteľstvo, bylinkárstvo, ale aj kuchyňa pritom oceňuje aj dnes šípky, ich chuť a prínos ľudskému organizmu. Veď už zahryznutie do šípky nám dáva tušiť, že pri nich bude o toľko ospevovanom vitamíne C niečo pravdy.
Ruže a šípky. Čo obsahujú a čím sú prínosné?
Ruže poznali ako dôležitý zdroj liečivých látok už v starej Perzii, v Bulharsku nachádzajú ruže ešte výraznejší kultúrny význam presahujúci do kuchyne. Celosvetovo sú využívané na výrobu tinktúr, rôznych vôní, ako prísada voňaviek, krémov a ružová voda využívané na rôzne liečiteľské procedúry je pojmom samým o sebe. Plody ruže šípkovej (Rosa canina) mali aj v našich končinách využitie pri príprave čajov a čajových zmesí.
Okrem ospevovaného vysokého obsahu vitamínu C obsahujú aj B, E, K, cukry, ba dokonca aj pektín, čo nám dovoľuje využívať šípky aj na výrobu lekváru, po prácnom odstránení semienok a tvrdých častí. Aj preto je šípkový lekvár drahý, pretože si vyžaduje naozaj veľkú trpezlivosť. Semená obsahujú oleje a môžu pôsobiť na hojivosť rán a vyrážky. Majú protizápalový a regeneračný účinok. Čaj by mal využívať nie príliš horúcu vodu. Pomáha telu bojovať proti chorobám, zápalom, ochoreniam v zimnom období a tak prepojenie šípkového čaju ako symbolu liečby nie je len marketingovou záležitosťou predajcov čajových zmesí.
Tipy k zberu šípok:
- Ideálny čas na ich zber je po prvom mraze. Dôvodom je, že vtedy sa vo vnútri plodov udejú zmeny, ktoré zvyšujú obsah cukrov. To im dodáva vyššiu sladkosť.
- Zbierajte ich na miestach ďalej od asfaltových či prašných ciest, veľkých priemyselných areálov a miest, kde sa vo veľkom pestujú plodiny a môže prebiehať hnojenie.
- Pri čistení šípok od semien môžu byť niektorí ľudia citlivejší. Kontakt s chlpatými semienkami totiž môže pokožku ruky svrbieť. Aj preto boli semienka šípok celé veky zdrojom detskej zábavy a zlomyselného potierania krku nič netušiacej obete. Nepríjemné svrbenie sa niekoho týka viac, iných menej. Poistenie v podobe rukavíc nezaškodí.
- Pri ich sušení môžeme využiť mnoho zaužívaných postupov, trikov a zdrojov tepla a zbavovania vlhkosti, aké používame pre sušenie ovocia.
Ako vytvoriť lekvár zo šípok?
Výroba domáceho šípkového lekváru nie je komplikovaná. Pre vyšší obsah pektínov v šípkach nemusí byť nutné pridávať podporné pektíny. Bežne sa využíva recept pracujúci s kilogramom jabĺk a rovnakou váhou zmäknutých očistených šípok. Kde sú jablká, tam sa hodí aj jeden či dva klinčeky. Zmes necháme rozvariť na kašu za stáleho miešania, prepasírujeme a ešte horúce zatvárame do fliaš na zaváranie. Receptúra si nemusí žiadať využiť cukor, ak použijete dostatočne sladké jabĺčka.
Nevyhnutné je pritom šípky aj jablká očistiť. Vhodné sú na to drevené, alebo ešte lepšie bambusové dosky, na ktorých sa malým nožom lepšie manipuluje, najmä ak prerezávate drobné šípky. Z nich je nutné odstrániť semienka a tvrdé konce šípok. Pomôže, ak sú dostatočne zmäknuté šípky ešte prekrojené. Na drobné kocky prekrajujeme aj jablká. Do džemov je možné použiť aj šťavu zo šípok ako prímes do iných ovocných. Získať ju je možné povarením na miernom ohni cca 15 – 20 minút. Ponechaním 24 hodín v tejto vode a scedením získanú šípkovú vodu už použite na ochutenie iných džemov, alebo ako prímes do iných bylinkových nie veľmi horúcich čajov. Vitamín C si totiž varením a vystavovaním vysokej teplote zničíme a zostáva už len chuť.
Ako sušiť šípky a na čo pozor?
Šípky nepoškodené, nenahnívajúce a zrelé jasnej červenej farby zbierame celé. V domácich podmienkach ich prekrojíme, zbavíme semien a stoniek. Následne očistené šípky dôkladne umyte. Šípky spracúvajte rýchlo, neponechávajte ich niekoľko dní bez dozoru. Preto si vyhraďte na ne čas od zberu, cez čistenie po sušenie za sebou. Na sušenie sú ideálne plody z druhu ruža šípková (Rosa canina). Menšie šípky je možné sušiť celé. Väčšie si žiadajú prierez a očistenie.
Najlepšie šípky na sušenie sú tie, ktoré produkuje obyčajná ruža šípková (Rosa canina). Sú to pevné, tmavočervené šípky, ktoré sú bohaté na chuť a dajú sa ľahko nájsť a zozbierať. Sú pripravené na zber na jeseň, ale už sme spomenuli, že najlepší čas na ich zber je bezprostredne po prvých mrazoch. Menšie šípky môžete sušiť celé, ale tie väčšie majú vo vnútri veľa chĺpkov, ktoré je vhodné odstrániť.
Bežným postupom je sušenie v rúre na papieri na pečenie pri teplote medzi 40° až 50°. Rúru pritom nezatvárame, ale vkladáme “po starom” klasickú drevenú varešku tak, aby sme mali rúru pootvorenú. Je to aj preto, aby sme dávali možnosť úniku vzdušnej vlhkosti. Sušenie pri zatvorenej trúbe by totiž znamenalo plnohodnotné pečenie, ktoré plody len poškodí a nevysuší. Takéto sušenie môže trvať aj 5 hodín. Môže byť značne nákladné, čo sa spotreby energie týka. Alternatívou sú tak sušičky ovocia, byliniek s programom pre šípky, respektíve univerzálne domáce šušičky. Výbornou náhradou sú domáce liatinové radiátory, pričom nezaškodí vetranie a zníženie izbovej vzdušnej vlhkosti, napríklad ak ste ich neodstáte vyumývané a mokré dali sušiť priamo.
Ako spoznať dobre usušené šípky?
Zhnedli vám, zbordoveli, alebo sčerneli šípky pri sušení? Prehnali ste to s teploitou, poškodili obsah významných látok a šípky tak znehodnotili. Ideálne sušené šípky sú tie, ktoré zvráskaveli, ale nezmenili farbu. Sušené šípky potom skladujeme v plátených vreckách, alebo papierových obaloch. Môžu byť náchylné na škodcov, ak je ich výskyt v priestoroch skladovania častejší. No prípadným plesniam a prenosu chorôb sa skôr darí v uzavretých nádobách.
