Pani Mária je od roku 2012 rozvedená a tým je vinná. Jej muž stratil prácu, začal piť, mlátiť deti, mlátiť ju samotnú. V snahe uniknúť a zbaviť sa človeka, ktorý jej zlámal ruku a vybil zuby, podala žiadosť o rozvod. Odkedy ju súd rozviedol, v očiach cirki, kňazov a údajne aj Boha je hriešnica a vyvrheľ. Jej miesto v kostole je tam celkom vzadu, aby ju nebolo vidieť. Mária zrušila zväzok manželstva a nie je možné, aby prijímala eucharistiu (oplátku počas svätej omše).
Toto je slovenská realita. Cirkev plačúca z neustáleho poklesu ľudí navštevujúcich kostoly a hlásiacich sa k svojej viere, neurobí žiadne ústupky v akceptovaní rozvedených ľudí ako tých. Na Slovensku tak môžu naďalej žiť všetci silne veriaci ľudia ako nepotrební odpadlíci.
Cirkev si za žiadnych okolností nechce uvedomiť najmä:
- najvýraznejšia sila vierovyznania je na dedinách, farári tam majú k ľuďom bližšie a aj ľudia k sebe. Tí čo sú rozvedení však neraz nemajú miesto medzi „pravými veriacimi“ vpredu. Sú odkázaní na miesta v pozadí.
- v očiach iných stoja rozvedení často mimo označenie „plnohodnotného kresťana“, pretože zhrešili. Výborne to pomáha psychologicky človeku prekonať možno priveľmi ťažkú situáciu a samotu. To je myslené ironicky. Samozrejme, že to nijako človeku neprospieva, ak je silne veriaci a cirkev o neho nemá záujem. Rovnako tak si to človek svojim rozvodom pokazil u ostatných silne veriacich, pretože „to sa skrátka nerobí“.
- silne veriaci sa zo strachu pred „odpadlíctvom“ nemôžu rozviesť. To aj v prípadoch, kedy je manželstvo nefungujúce a v dezolátnom stave. Sú tak nútení predlžovať utrpenie. Zhrešia proti sebe len aby nezhrešili proti cirkvi.
- odpadlíkom je aj taký manžel, ktorý bol podvádzaný druhým manželom a z jeho iniciatívy a pre jeho nový vzťah došlo k rozvodu. Treba si tak uvedomiť, že dôvody na rozvod sú často zásadné. Nejde vždy o vzájomne prospešnú dohodu. Cirkev nezaujímajú okolnosti rozvodu. Ste rozvedení? Nemáte právo na rovnaké zaobchádzanie ako slobodní a tí žijúci v stálom cirkevnom zväzku.
Cirkev si kladie podmienky. Absurdné!
Vysoké percento manželstiev končí rozvodom. Medzi nami je mnoho rozvedených, ktorí sú veriacimi a majú záujem pokračovať v návšteve kostolov. S prijímaním sa môžu rozlúčiť. Zatajiť rozvod znamená problém. V menších obciach je to dokonca nemožné utajiť. Cirkev má podmienku, aby muž alebo žena, boli v posvätnom zväzku, ako to nazýva a ak ho porušia, sú hriešnici. Tak si musia pripadať. Záleží na kňazovi v danom meste či obci. A to je potrebné vyzdvihnúť ako prvý problém. Je len na kňazovi a jeho svedomí, či sa hodlá držať zaužívaného pravidla, alebo má pochopenie. Žiaľ zatiaľ sa stretávame len s nevôľou narábať s rozvedeným s úctou a ako rovnocenným veriacim. Cirkev žije v pravidlách starých takmer 2000 rokov a možno vzhľadom k rozširujúcemu sa islamu by sama mala zvážiť, či bude naďalej tak vehementne odpisovať tých, ktorí o ňu stoja, no cirkev nestojí o nich.
Článok vychádza z reálnych skúseností a zažitých situácií z viacerých lokalít prevažne stredného Slovenska. Zatiaľ sme sa nestretli s kňazom, ktorý by chcel oddať v kostole rozvedeného, dať rozvedenému sväté prijímanie, alebo by mu venoval rovnakej starostlivosti, ako inej ovečke. Takéto pravidlá sú tak pre nás veľkým sklamaním. Je totiž rok 2015 a spravodlivosť je niečo viac, ako hlúpe diskriminačné pravidlá z čias, kedy vlastne ani rozvody neexistovali a postupne sa len upravovali nenápadne až v modernej dobe tak, aby sa to hodilo. Je smutné, že viera káže o láske a porozumení, ale toto porozumenie nenachádza. Smutné je aj to, že nikoho nezaujímajú pocity týchto ľudí, ktorí stoja o život vo viere.
Poznáte niekoho vo svojom okolí, komu dávajú pocítiť, že je odpadlík spoločnosti? Alebo naopak viete o prípade obce, kde rozdeľovanie medzi dobrých kresťanov a rozvedených tak výrazne nefunguje?
