Adam Dvořák je filmovým producentom a strihačom. Podpísal sa pod slávny historický veľkofilm Lidice, Gangster Ku, ako aj pod novinku, ktorá práve prichádza do slovenských kín. Komédia Želanie pre Ježiška vznikala počas pandémie. Aj o nakrúcaní, ale aj o práci strihača sme sa s Adamom Dvořákom rozprávali pri premiére novej vianočnej komédie.
Adam Dvořák v rozhovore pri príležitosti premiéry filmu
Podpísali ste sa pod známymi vinárskymi filmami Bobule a 2Bobule, dvojdielny kriminálny triler Gangster KA, ale aj pod drámou Lidice. Teraz je to vianočná komédia Želanie pre Ježiška. V čom je iná produkcia komédie z Vášho pohľadu iná, od produkcie filmu vážnejšieho žánru?
Ono sa to z pohľadu produkčného, nebo producentského nelíši. Ten film má stále nejakú stopáž a dejú sa okolo toho veľmi podobné veci. Takže je o tom, v akej nálade trávite zhruba rok – rok a pol. Či dva roky, v prípade filmu Lidice, keď ten film na mňa pôsobí. V prípade vianočnej komédie je to pohodová atmosféra. Takže z tohto pohľadu sa to robí lepšie, než napríklad Lidice, ktoré sú temné a ťažko sa tam človek odtiahne od tej témy. Takže musím povedať za seba, že radšej robím ľahšie žánre, pretože to má na mňa pozitívnejší vplyv na mňa aj v súkromí. Som pozitívnejšie naladený. Ale čo sa týka zháňania ľudí a financií, je to relatívne podobné.
Aktuálna pandemická situácia prináša pre filmovú produkciu mimo obmedzenia aj niečo pozitívne, alebo ste museli zápasiť, podobne ako iné profesie, s celkom neznámymi problémami?
Zápasí sa v podstate so všetkým. Zápasí sa s rúškami, s rôznymi obmedzeniami. My sme sa snažili vo filme vytvárať dojem, že žiadna pandémia nie je. Takže, kde to šlo, tam sme prosili ľudí, aby si rúška zložili, herci nemuseli mať rúška, alebo sme to vyberali tak, aby tam rúška neboli. Zároveň bolo mnoho obmedzení v rámci natáčania. Nemohli sme sa jednoducho ubytovať v hoteli. Keď je človek ubytovaný v hoteli, nemohol mať možnosť zájsť si do reštaurácie. Čo samozrejme keď ste doma, tak to nevnímate, ale predstavte si, že skončíte po natáčaní a nemáte si kde dať niečo na jedenie. Väčšinou je všetko zatvorené, takže to nie je úplne jednoduché.
Zároveň tým, že ten projekt je vlastne československý, okrem hercov sú tam aj tvorcovia zo Slovenska, režisérka Marta Ferancová a kameraman Mário Ondriš, vlastne už len ten transport, či môžu ísť naspäť, za akých pravidiel, musíte im to priebežne zisťovať. Aby sa nestalo že herec odíde a už sa nebude môcť vrátiť jedným, alebo druhým smerom. Takže naozaj to jednoduché nebolo. To čo bolo asi najhoršie, bolo, že sa nedali tieto veci predvídať. Nedali sa predvídať opatrenia a predvídať čo sa bude diať. Takým vymýšľaním, ako by sa človek zachoval v určitej situácii už som trávil toľko času, a som si povedal, že už to nebudeme riešiť a budeme to riešiť zo dňa na deň. Čo budeme robiť druhý deň, pozajtra. Ale určite nie, že by si človek robil plán ako to bude vyzerať o týždeň. Je to obmedzenie ako všade inde.
Ukážka filmu Želanie pre Ježiška (2021)
Želanie pre Ježiška bude mať v roku 2022 pokračovanie s názvom Želanie k narodeninám. Dokážem si predstaviť, že vznik série krátko po sebe prináša pre produkciu mnoho výhod. Ktoré sú asi tie najväčšie?
Tak ono to nadväzuje relatívne voľne. Nadväzuje cez linky, obsadenie a povedzme atmosféru. Pre produkciu by to výhody malo, keby sme si to rozdelili ako pri seriáli. Že si rozdelíte motívy a v rovnaký deň nakrúcate do oboch filmov jedno prostredie. Ale takto to tu nevznikalo. Ten film je v tomto smere iný. Takže to, čo má najviac spoločné, je ja keď som riešil práva na Želanie pre Ježiška, tak sme nevedeli ako to dopadne podľa tej predlohy a s Martou Ferencovou sme písali iný scenár.
A keď práva dopadli, tak sme povedali, že máme ešte iný scenár, poslali sme ho do televízie a im sa veľmi páčil a chceli ho robiť. Aj keď tá pandemická situácia lepšia nebola, tak sme si hovorili, že je skvelé, že sa im ďalší scenár páčil a robiť v rovnakej partii ďalšie nakrúcanie, alebo veľmi podobné je fajn a preto sme si povedali, že budeme pokračovať. Takže tie produkčné výhody nakrúcania viacerých filmov… u Gangsterky sa to naozaj dalo robiť tak, že sa ľudia najali na tie dva projekty, herci na tie dva projekty a v podstate sme to nakrúcali ako jeden dlhší film. To funguje. To nejakej mieri to generuje nejakú úsporu. Ale tento prípad to nebyl. Pretože jedno je zima, druhý je leto. Takže ani oblečenie vám nesedí.
Ukážka filmu Gangster Ka (2015)
Takže narodeniny sa v lete budú odohrávať.
Áno. To už je natočené. A robí nám to radosť, ale ešte to nie je zostrihané. Práve preto, že teraz, keďže to strihám, nemám úplne toľko času, som tu s Vami a chystám Želanie pre Ježiška do kina, to bude mať čas. Ale to bude až budúci september.
Pôsobíte aj ako strihač a máte vlastnú strižňu. Z laického pohľadu je to niekto, kto nemusí byť osobne pri samotnom nakrúcaní a jeho úlohou je pracovať s nakrúteným materiálom. Alebo je táto predstava vo Vašom prípade nepresná?
Ono to tak je, ale ja si myslím, že sa to nenerašuje. Ja na tom place nemusím byť každý deň. Ja tam fungujem občas ako výpomocná sila. Keď je nejaký problém, tak riešim ten problém, ale do tej miere som schopný sa oddeliť od toho čo vidím a čo potom dostanem v strižni. Tým, že to už nejakú dobu robím, keďže som pôvodne strihač.. a vlastne tieto profesie som si pridal naviac aby som bol schopný lepšie ovplyvniť to, čo chcem strihať. To sa podarilo. Teraz mám vlastne, keď počítam Želanie pre Ježiška, tak je to desiaty film produkovaný, ale odstrihaných ich mám 36.
Krásne číslo. Čo môže byť najhoršou nočnou morou pre producenta a čo pre strihača? Niečo také, čo ste už mohli zažiť.
Tak, keby som to mohol dať oboje dohromady, tak keď sa niečo nenatočí. Pretože keď sa niečo nenatočí, je to nočná mora pre producenta a strihač už s tým musí nejako vychádzať a nejakým spôsobom to riešiť, čo nie celkom jednoduché. Nie že by som sa s tým nestretol v jednej alebo druhej polohe, viac ako strihač… ono väčšinou ak niečo nemáte, tak sa mi zatiaľ podarilo nejako z toho vykorčuľovať. To čo sa občas môže stať, ale naozaj občas, nehovorím, že to má byť ako pracovný postup… ono vás to donúti, keď niečo nemôžete urobiť, alebo sa to nedarí urobiť, tak vás to núti premýšľať o tom ako to riešiť. Niekedy tie riešenia môžu vo výsledku tomu dielu pomôcť.
Príklad – V Prianie pre Ježiska sa mala veľká časť odohrávať v nákupnom centre. Celé to pódium so Santa Clausom malo byť v nákupnom centre. Bol covid, nákupné centra boli zatvorené a my by sme tam museli všetko, vrátane komparzistov zaplňovať. Potom sme prišli na to… povedali sme si, nie je lepšie to dať von? Kde aj keď budú obmedzenia väčšie, tak to môže byť malebnejšie, fotogenickejšie… a to sme urobili a myslím si, že to tomu filmu prospelo. Pretože, nákupné centra sú síce pekné, dizajnové, ale stále ten plenér, ten exteriér má čaro. To je o tých Vianociach. Tma, svetielka, výzdoba, funguje to ďaleko lepšie. To je príklad toho, že tie problémy a možno aj ten covid spôsobil, že sme museli byť kreatívnejší a vo výsledku to tomu filmu pomohlo.
Je práca strihača bežne one man show? Do akej mieri môžete pracovať bez dohľadu režiséra? Ďalšia laická predstava je totiž tá, že strihač je ten, ktorý neustále počúva pokyny režiséra, ktorý sedí za ním.
Ono sú možné obe možnosti. Oba prípady sú správne. Zároveň dnešné technológie umožňujú aj to, že strihač môže strihať už v priebehu nakrúcania. Jemu to dá v niečom väčšiu slobodu a tomu režisérovi to dá čistejší pohľad na tú vec. Keby som to prirovnával k soche, tak nie je pri každom odštiepaní kamienka, proste je schopný sa pozrieť na ten hrubý tvar a vlastne zhodnotiť, či to dáva zmysel alebo nie. A pretože je Marta zo Slovenska, tak sme tie veci robili tak, že prišla za 14 dní.
My sme potom tri dni na tom sedeli. Potom zase prišla o 14 dní. Jej to dalo čerstvejší pohľad, čerstvejšie oči, že nemá tú výrobnú únavu, keď to má človek okúkané do nepríčetna a vlastne mne to dalo nejaký priestor. Zároveň tá spolupráca strihača a režiséra je dosť o dôvere. To znamená, že keď režisér strihačovi dôveruje, vlastne nemá dôvod za nim sedieť a kontrolovať každý obrázok, ktorý sa vystrihne. Som rád, že s Martou nám to takto funguje a preto už spolu striháme… teraz to bude štvrtý film. Pretože predtým som robil Všetko alebo nič, Príliš osobná známosť, Ježiško a Prianie k narodeninám.
V roku 2022 sa v kinách objaví komédia Indián s Karlom Rodenom v hlavnej úlohe. Predpokladám, že ste už mali možnosť na filme pracovať a tak ho dôverne poznáte. Máme sa na čo tešiť?
Film je už zostrihaný v hrubej verzii a myslím si, že áno. Že Indián je pekný film, teraz ste ma zastihli v procesu, takže áno, strihám Indiána. Byť Vami, určite sa na to teším. Zároveň viem, že nás čaká nejaká cesta, aby sme ten film dorobili
Na ktorom z filmov, či už ako strihač, alebo ako producent sa Vám dosiaľ pracovalo najlepšie a ktorý projekt bol profesionálne najnáročnejší?
Ja som taký zaujatý. Všetky filmy, na ktorých som robil, sa mi veľmi páčia. Je to rovnaké, ako keď sa spýtate akéhokoľvek rodiča na názor na ich deti. Proste, ich deti sú najkrajšie. A to tak je a asi to tak má byť. Keď sa ma spýtate, ktorý z tých filmov je „Naj“, tak všetky tie moje filmové deti sú „Naj“, a to, ako to zhodnotí publikum, alebo ako sa to bude páčiť napríklad Vám, alebo nebude.. to je možný… ale najnáročnejšie… to sa dá ťažko povedať.
Ukážka k filmu Lidice (2011)
Väčšinou tie ťažšie človek časom vytesní, ale ja si myslím, že možno najťažšia práca bola na Lidiciach, pretože ten film bol nejdrahší, najväčšie riziko tam bolo a bolo tam nejaké očakávanie. Ale to nebola ani tak otázka strihu, ako skôr produkcie.
Ďakujeme za venovaný čas.
