Tradícia svadobných obrúčok ako aj prsteňov v súvislosti s manželstvom pochádza zo Starovekého Ríma. Tam znamenal prsteň na ruke ženy určitý prejav vlastníctva mužom, kedy bol tiež znakom pre ostatných mužov, že sa nemusia pokúšať uchádzať o jej ruku. O ruku, čiže o príležitosť nasadiť jej vlastný prsteň, ak už nejaký má. Tradícia snubných prsteňov má byť však ešte staršia a siahať má až do Starovekého Egypta. Niektoré tradície zostávajú dodnes, najmä ak sú populárne a týkajú sa párov, či povedzme rovno lásky samotnej. Lenže prečo prstene nosíme na prstenníku?
Treba na úvod povedať, že hoci sa zdá otázka hlúpa a odpoveď by mohla znieť predsa preto, že sa tak ten prst volá, svoj názov prst dostal práve pre prsteň na ňom. Čo tomu predchádzalo?
Prečo snubné prstene a prstenník?
Od dávnych čias Starovekého Ríma sa verilo, že štvrtým prstom na ruke, predposledným pred malíčkom, prechádza dôležitá žila Vena Amoris, takzvaná žila lásky, ktorá však bola príchodom modernej lekárskej vedy vyvrátená. V tých dobách ale verili, že táto žila vedie priamo do srdca a tak prsteň mal byť prepojením medzi vyvoleným partnerom (symbolika partnera ukrytá v danom prsteni) a srdcom.
Práve to je dôvodom, prečo mnoho žien vníma tradíciu snubného prsteňa a obrúčky na jednom prste ako úplnú samozrejmosť. Neexistuje pravidlo, ktoré by prikazovalo nosenie prsteňov na ľavej či pravej ruke. Záleží od vkusu, námahy dávanej do danej ruky, ale je to aj o pohodlí. Zvyčajne sa však nosí na ľavej ruke, aby došlo k minimálnym poškodeniam.
V reálnom živote je prstenník dobrou voľbou
Z čisto pragmatických dôvodov je možné tento prst vnímať ako ten najlepší. Možno práve to motivovalo už v minulosti Rimanov. Je druhý najmenej používaný hneď za malíčkom. V prípade, ak je prsteň veľký, vieme ho na ruke udržať napriek tomu lepšie, než pri nasadení na inom prste. Prsteň je chránený z dvoch strán a minimalizujeme tak príležitosť na ďalšie poškodenie. Faktom tiež je, že prstenník je svalovo rovnocenný s ostatnými prstami, čiže prsteň v prípade pohybu, vie zachytiť a udržať.
Nevadí nám pri bežnej činnosti a ľavá ruka je sama o sebe menej používanou, ak nie ste samozrejme ľavák. Zásnubný prsteň, alebo obrúčka na malíčku by znamenala síce veľkú úsporu materiálu, no ako drobný prsteň by nemal takú cenu. Prstenník je a zostáva príležitosťou na väčšiu konštrukciu šperku.
