Metro dnes patrí k symbolom veľkých miest rovnako ako letisko, hlavná stanica či historické centrum. Niekde vzniklo preto, že ulice prestávali zvládať dopravu už v 19. storočí, inde prišlo až v druhej polovici 20. storočia. Európske siete metra sa preto výrazne líšia: Budapešť dodnes prevádzkuje trať z roku 1896, Paríž má jednu z najhustejších sietí na svete, Štokholm premenil stanice na galériu a Praha v roku 2026 razí úplne novú linku. Napríklad Bratislava však svoje metro nemá, hoci plány za bývalého režimu boli.
Úplne prvé metro však nevzniklo v dnešnej Európskej únii. Prvenstvo patrí Londýnu, kde Metropolitan Railway začala verejnú prevádzku medzi Paddingtonom a Farringdonom v januári 1863. Prvé vlaky ešte ťahali parné lokomotívy a pôvodná trať mala iba sedem zastávok. Z nej vyrástol dnešný London Underground, známy jednoducho ako Tube. Británia už síce nie je členom EÚ, bez Londýna však nemožno históriu európskeho metra vysvetliť.
Budapešť: prvé metro na európskom kontinente vzniklo už v roku 1896
Ak Londýn odložíme bokom ako mesto na ostrovoch mimo kontinent, prvenstvo na kontinentálnej Európe patrí Budapešti. Millenniumi Földalatti Vasút, dnešná linka M1, bola otvorená 2. mája 1896. Na svoju dobu bola mimoriadne pokroková aj tým, že bola od začiatku navrhnutá na elektrický pohon. Stavba vznikla v súvislosti s veľkými miléniovými oslavami a mala zabezpečiť rýchle spojenie centra s Mestským parkom popod reprezentatívnu Andrássyho triedu. Pre slovenského čitateľa je na tomto prvenstve ešte jedna historická zaujímavosť. Nešlo síce o metro „na Slovensku“, no Budapešť aj územie dnešného Slovenska sa v tom čase nachádzali v uhorskej časti Rakúsko-Uhorska. V istom zmysle teda prvé metro kontinentálnej Európy vznikalo v rovnakom štátnom celku, do ktorého patrilo aj naše územie.
Historická M1 dodnes normálne vozí cestujúcich. Je súčasťou pamiatkovej hodnoty Andrássyho triedy zapísanej v UNESCO a staršie stanice si zachovali charakter, ktorý je úplne odlišný od moderných veľkokapacitných systémov. UNESCO označuje podzemnú železnicu pod Andrássyho triedou priamo za prvú na kontinentálnej Európe. Budapešť má dnes štyri linky metra; najnovšia M4 je technologicky aj architektonicky úplne iným svetom než historická M1.
Paríž: metro z roku 1900 vytvorilo jednu z najhustejších sietí Európy
Parížske metro bolo spustené pri príležitosti svetovej výstavy a olympijských hier v roku 1900. Prví cestujúci nastúpili na linku 1 medzi Porte Maillot a Porte de Vincennes 19. júla 1900. Už za prvých päť mesiacov prevádzky prepravilo približne štyri milióny ľudí. Jeho silnou stránkou nie je iba veľkosť, ale predovšetkým hustota. Île-de-France Mobilités v roku 2026 uvádza približne 220 kilometrov tratí a 303 staníc, pričom priemerná vzdialenosť medzi stanicami je len okolo 550 metrov. K číslovaným linkám 1 až 14 sa pridávajú ešte krátke linky 3bis a 7bis. Pre návštevníka Paríža to znamená, že metro sa dostáva veľmi blízko k väčšine dôležitých miest v centre.
Parížske metro je pritom ďaleko od systému, ktorý by iba žil zo svojej histórie. Výborným príkladom je automatizovaná linka 14. V roku 2024 bola výrazne predĺžená na oboch koncoch a dnes spája Saint-Denis Pleyel s letiskom Orly. Má približne 30 kilometrov a 21 staníc a tvorí dôležitú súčasť prepojenia so vznikajúcim systémom Grand Paris Express. Historické secesné vstupy a malé stanice starého Paríža sa tak stretávajú s úplne novou generáciou automatického metra.
Madrid: od 3,5 kilometra v roku 1919 k jednej z najväčších sietí Európy
Madrid otvoril prvý úsek metra v októbri 1919. Viedol medzi Cuatro Caminos a Puerta del Sol a meral približne 3,5 kilometra. Úspech bol taký výrazný, že rozširovanie začalo prakticky okamžite. O viac ako sto rokov neskôr patrí Madrid medzi najrozsiahlejšie európske systémy. V roku 2026 má sieť približne 294 kilometrov dvojkoľajných tratí, 12 hlavných liniek a krátku odbočku Ramal. Zaujímavé je pritom tempo ďalšej modernizácie. Madrid pripravuje automatickú prevádzku okružnej linky 6 a v auguste 2026 už začal skúšať nové automatické vlaky, ktoré majú na tejto linke jazdiť od roku 2027.
Súčasne pokračuje veľké rozšírenie linky 11. Práce na úseku Plaza Elíptica – Conde de Casal boli v júni 2026 približne na 45 percentách a dokončenie tejto časti sa plánuje na rok 2027. Ďalšie pokračovanie smerom k Valdebebas má priniesť nové stanice a lepšie prepojenie vrátane oblasti letiska. Madrid je preto dobrým príkladom mesta, kde metro nie je uzavretá hotová sieť, ale stále rastúca dopravná infraštruktúra.
Praha: metro prišlo v roku 1974 a v roku 2026 sa rodí úplne nová linka D
Praha otvorila svoje metro pomerne neskoro. Pravidelná prevádzka sa začala 9. mája 1974 na prvom úseku linky C medzi Kačerovom a vtedajšou Sokolovskou, dnešným Florencom. Prvá trať mala deväť staníc. Linka A pribudla v roku 1978 a linka B v roku 1985. Pražské metro je pre slovenského návštevníka zaujímavé aj tým, že patrí k systémom, ktoré mnohí dobre poznajú z osobnej skúsenosti. Jednoduché označenie A, B a C, charakteristické stanice z obdobia socializmu, dlhé eskalátory a veľmi dobré prepojenie s električkami vytvorili dopravnú chrbticu mesta.
A sieť stále nie je dokončená. V roku 2026 prebieha výstavba úplne novej linky D. Prvý úsek Pankrác – Olbrachtova je už vo výstavbe a v júni 2026 sa začali práce aj na ďalšej časti smerom k Novým Dvorom. Budovať sa majú stanice Nádraží Krč, Nemocnice Krč a Nové Dvory. Dopravný podnik predpokladá uvedenie úseku Pankrác – Nové Dvory do prevádzky v druhej polovici roku 2032. Práve Praha tak pekne ukazuje, aký dlhý život má dopravná infraštruktúra. Rozhodnutia o základnej podobe systému vznikali pred viac ako polstoročím a nové tunely sa k nemu pridávajú aj dnes.
Štokholm: metro ako 110 kilometrov dlhá galéria
Štokholmské metro patrí k mladším zo známych európskych systémov. Prvý úsek medzi Slussen a Hökarängen bol otvorený 1. októbra 1950. To, čím sa švédske metro preslávilo ďaleko za hranicami krajiny, však nie sú iba vlaky či tunely, ale výtvarné umenie. Stockholmské metro býva označované za najdlhšiu umeleckú galériu sveta. Sieť meria približne 110 kilometrov a jej 100 staníc obsahuje rôzne formy výtvarného umenia – maľby, mozaiky, plastiky, svetelné inštalácie či úpravy samotných skalných stien. Umenie začalo mať v metre významnejšie miesto od konca 50. rokov a postupne sa dostávalo aj do starších staníc.
Niektoré stanice preto pôsobia skôr ako podzemné jaskyne alebo výstavné priestory než ako tradičné dopravné uzly. Práve Štokholm ukazuje, že metro nemusí byť iba spôsobom, ako dostať veľké množstvo ľudí z jedného konca mesta na druhý. Môže byť aj súčasťou identity mesta a miestom, ktoré turista cielene navštívi, hoci práve nikam nepotrebuje cestovať. Samotné mesto ponúka množstvo zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu.
V rámci Európy to samozrejme nie je všetko
V rámci EÚ a ostrovov to samozrejme nie je všetko. Viedeň, Lisabon, Rím, Miláno, Barcelona, Kodaň či Varšava by si zaslúžili vlastný priestor. Práve Budapešť, Paríž, Madrid, Praha a Štokholm však dobre ukazujú päť odlišných podôb európskeho metra: technickú pamiatku 19. storočia aj v rámci modernejšej výstavby. Aj za Rakúsko-Uhorska a neskôr Československa sme mali metropolu s metrom. Len v samostatnej histórii tomu tak nie je aj pre inú orientáciu a smerovanie dopravy.
