Hnedé sako, príliš krátke nohavice, červená kravata a tvár, ktorá dokáže bez jediného slova vyjadriť nadšenie, pohoršenie aj katastrofu. Mr. Bean patrí medzi najznámejšie komediálne postavy televíznej histórie. Jeho úspech však nevznikol náhodou a Rowan Atkinson rozhodne nebol neznámym hercom, ktorého z večera do rána preslávil jeden vydarený seriál.
Keď sa Mr. Bean 1. januára 1990 prvýkrát objavil na obrazovkách britskej stanice ITV, jeho predstaviteľ už patril medzi najvýraznejšie osobnosti britskej televíznej komédie. Nová postava však dokázala niečo, čo sa Atkinsonovým predchádzajúcim úspechom nepodarilo v rovnakom rozsahu: prekročila hranice jazykov, kultúr aj kontinentov. Atkinson je dodnes veľkou osobnosťou britskej kultúry, príjemný človek a výborný sused (tým je reálne známy medzi priateľmi a susedmi na ulici, kde býva), pričom nie je poznať, že patrí medzi najslávnejších hercov sveta.
Rowan Atkinson vyštudoval elektrotechniku a pred Mr. Beanom už získal dve ceny BAFTA
Rowan Sebastian Atkinson sa pôvodne nepripravoval na hereckú kariéru. Na Newcastle University vyštudoval elektrotechnické a elektronické inžinierstvo a v roku 1975 získal titul BSc. Následne pokračoval na The Queen’s College pri Oxfordskej univerzite, kde získal titul MSc v odbore elektrotechniky. Venoval sa pritom aj problematike samonastavovacích regulačných systémov. To by nám možno vysvetlilo fakt, ako je možné, že tento svetoznámy herec preteká na rýchlych autách, orientuje sa v technike, vozidlách nie len automobilových a koľko toho vie o strojoch. Atkinsonovo technické vzdelanie potvrdzujú priamo obe univerzity. The Queen’s College ho navyše uvádza medzi svojimi čestnými členmi.
Práve počas pobytu v Oxforde sa Atkinson začal výraznejšie venovať divadlu a komédii. Spoznal tam scenáristu Richarda Curtisa a skladateľa Howarda Goodalla, ktorí sa neskôr podieľali na viacerých jeho najznámejších projektoch. Jeho herecká kariéra preto nebola náhodným únikom od techniky. Rozvíjala sa súbežne so štúdiom a postupne nad ním získala prevahu.
Herecké počiatky
Ešte pred vznikom Mr. Beana sa Atkinson preslávil v satirickom programe BBC2 Not the Nine O’Clock News, vysielanom v rokoch 1979 až 1982. Nasledovala historická komediálna séria Blackadder, v ktorej počas štyroch období stvárnil rôzne podoby intrigánskeho Edmunda Blackaddera. V Čechách bol seriál uvádzaný pod názvom Černá zmije a získal dabing. Rovnaký pre Atkinsona, aký mu zostal aj v jeho úlohe rodinného známeho kňaza vo filme Štyri svadby a jeden pohreb.
V Británii nebol žiadnym nováčikom. Len my sme ho začali registrovať po páde komunizmu vďaka Beanovi a slovenskej STV. Už za účinkovanie v Not the Nine O’Clock News získal v roku 1981 televíznu cenu BAFTA za najlepší zábavný herecký výkon. Druhú cenu v rovnakej kategórii dostal v roku 1990 za svoju predchádzajúcu televíznu tvorbu spojenú s Blackadderom. Atkinsonove veľké úspechy pred Mr. Beanom boli spojené najmä s BBC, ale samotný seriál Mr. Bean nevznikol pre BBC. Produkovala ho spoločnosť Tiger Television, neskôr Tiger Aspect, a pôvodne ho vysielala komerčná sieť ITV.
Mr. Bean prekonal jazykové hranice bez rozsiahleho dabingu
Postava svojimi koreňmi siaha ešte do Atkinsonových študentských čias. Herec experimentoval s človekom, ktorý sa dostáva do bežných situácií, no rieši ich podľa vlastnej detskej logiky. Sám Mr. Beana prirovnával k približne deväťročnému chlapcovi uväznenému v tele dospelého muža. Bean nechce byť nevyhnutne zlý. Predovšetkým chce dostať to, čo si zaumienil. Nezaujímajú ho však spoločenské pravidlá, dôstojnosť ostatných ani následky jeho improvizovaných riešení. Preto dokáže zmeniť návštevu zubára, skúšku v škole, nákup v obchodnom dome či obyčajné parkovanie na sériu čoraz väčších katastrof.
Kľúčom k medzinárodnému úspechu bola vizuálna komédia. Mr. Bean nie je úplne nemý – občas vysloví niekoľko slov, zamrmle, pozdraví alebo sa pokúsi niečo vysvetliť. Väčšinu deja však nesú pohyby tela, mimika, predmety a presne načasované reakcie. Zahraničné televízie preto nemuseli pripravovať rozsiahly dabing plný dialógov. Na pochopenie epizód často stačil preklad niekoľkých replík, nápisov alebo slov vedľajších postáv. Divák nemusel ovládať angličtinu, aby pochopil, prečo sa Bean snaží prezliecť v aute, podvádza pri skúške alebo si na hlavu nasadí moriaka. Vyjadriť všetko, zámer, priebeh aj nezdar, dokázal pomocou gest a mimiky. Toto nedokáže ktokoľvek.
Éra nemého filmu neskončila
Tým sa priblížil tradícii nemého filmu a fyzickej komédie Charlieho Chaplina, Bustera Keatona či francúzskeho režiséra a herca Jacquesa Tatiho. Atkinson za dôležitý zdroj inšpirácie označoval predovšetkým Tatiho postavu pána Hulota, ktorý sa takisto dostával do konfliktu s moderným svetom bez potreby dlhých dialógov.
Hraný seriál bol postupne predaný do viac ako 190 krajín. Nie preto, že by dokonale zachytával britský humor, ale preto, že väčšinu jeho vtipov bolo možné pochopiť takmer kdekoľvek. Nešikovnosť, márnivosť, súťaživosť, detinská pomsta aj snaha zachrániť si tvár sú totiž zrozumiteľné bez prekladu.
Zvučka: Čo znamená Ecce homo qui est faba?
K nezameniteľnej atmosfére seriálu patrí zborová skladba, ktorá znie pri úvodných titulkoch. Tomáš Galierik, špecialista na filmový turizmus uvádza, že zvučka sa nakrúcala vznikala priamo na londýnskej Whittaker Avenue, ale filmári si ju zrkadlovo otočili. Nezameniteľná zvučka, ktorá zaznie, nelatinsky hovoriacim ľuďom veľa nepovie. No ak zvládate latinčinu, alebo taliančinu, text je úsmevný. Jej správne latinské znenie je:
Ecce homo qui est faba.
Občas je „est“ uvedené ako „es“, ale sloveso musí byť v tretej osobe jednotného čísla – est, teda „je“.
Veta sa dá preložiť ako „Hľa, človek, ktorý je fazuľa“, prípadne voľnejšie „Hľa, muž, ktorý je fazuľou“. Zdanlivo vznešený latinský chorál preto v skutočnosti oznamuje príchod „človeka, ktorý je fazuľa“. Také niečo, príliš obyčajné, či fádne. Skrátka nejaká fazuľa. Úvod navyše paroduje známe latinské spojenie Ecce homo – „Hľa, človek“. Vážne znejúca cirkevná hudba sprevádza muža, ktorý padne z oblohy do svetelného kruhu, upraví si sako a odkráča v ústrety ďalšiemu problému. Kontrast medzi majestátnou hudbou a Beanovou postavou je sám osebe vtipom.
Hudbu napísal britský skladateľ Howard Goodall, Atkinsonov priateľ a spolupracovník ešte z oxfordských čias. Goodall vytvoril hudbu aj pre seriály Blackadder, The Thin Blue Line, Red Dwarf (scifi Červený trpaslík) či The Vicar of Dibley. Oficiálna stránka Mr. Beana ho uvádza ako autora titulnej aj scénickej hudby pôvodného hraného seriálu. Známy úvod nahral zbor londýnskej Southwark Cathedral. V niektorých neskorších častiach a na samostatnej nahrávke skladby účinkoval Choir of Christ Church Cathedral z Oxfordu. Skladba vyšla aj pod názvom Ecce Homo – Theme from Mr. Bean.
Latinský žart pokračoval aj na ďalších miestach seriálu (hoci nie v každej epizóde). Pred reklamnou prestávkou, ktorú sme ale na STV nikdy nevideli, pretože epizóda nebola reklamou rozdelená, zbor spieva Finis partis primae, teda „koniec prvej časti“. Nasledovalo Pars secunda – „druhá časť“. V závere niektorých epizód znie skladba s iným textom:
Vale homo qui est faba.
To znamená „Zbohom, človek, ktorý je fazuľa“. Zaujímavosťou je, že prvá, teda pilotná epizóda ešte nepoužívala známu zborovú verziu titulnej skladby. Chorál, ktorý si dnes s Mr. Beanom automaticky spájame, sa stal súčasťou seriálu až od druhej epizódy.
Koľko častí má Mr. Bean a ďalšie zaujímavé fakty
Pôvodný seriál je oveľa kratší, než si mnohí diváci myslia. Bežne sa uvádza 15 epizód odvysielaných v rokoch 1990 až 1995. Toto číslo však zahŕňa 14 klasických príbehov a záverečný zostrihový špeciál The Best Bits of Mr. Bean. Pocit, že častí boli desiatky, vytvorili najmä ich neustále reprízy.
Epizódy nevznikali ako pravidelná každoročná séria. Medzi premiérami jednotlivých častí boli niekedy dlhé prestávky. Tvorcovia pripravovali samostatné príbehy a venovali veľkú pozornosť fyzickým gagom, rekvizitám a presnému načasovaniu. Tím, ktorý sa podieľal na pánovi Fazuľovi totiž pracoval bežne na iných projektoch.
Bean dostal meno pomerne neskoro. Atkinson predvádzal podobnú nemú postavu už pred vznikom televízneho seriálu, no dlho nepotrebovala meno. Keď sa pripravoval televízny projekt, tvorcovia uvažovali nad viacerými názvami súvisiacimi so zeleninou, až napokon zostali pri krátkom a ľahko zapamätateľnom mene Bean.
Jeho Mini nebolo iba dopravným prostriedkom. Svetlozelené auto s čiernou kapotou sa stalo plnohodnotnou rekvizitou. Bean ho dokázal riadiť zo strechy pomocou lán a metly, zamknúť ho visiacim zámkom alebo ho natlačiť na miesto spôsobom, ktorý by bežný vodič ani neskúsil. Ten volant, ktorý si mohol zbaliť do kufra, to je špecialita na ktorú si spomenie každý pri pohľade na volant a pri pokuse ho odopnúť.
Modré trojkolesové vozidlo nebolo jeho úhlavným nepriateľom v pravom zmysle slova. Vodiča takmer nikdy nevidíme a seriál nevysvetľuje, prečo Bean trojkolku Reliant opakovane vytláča z cesty alebo prevracia. Práve nevysvetlenosť tohto opakovaného žartu mu dodáva silu. Trojkolka je pomerne ľahká a tak filmárom poslúžila na efekt „vytlačenia“ ľahšie, než iné auto.
Plyšový Teddy je jednoduchší, než sa zdá. Nie je to dokonale vyrobený detský medvedík, ale pomerne strohá pletená hračka s gombíkovými očami. Bean s ním však zaobchádza ako s priateľom, dieťaťom aj spoluúčastníkom svojich plánov.
Postava sa dostala aj do kín. Prvý celovečerný film Bean mal premiéru v roku 1997. Spoznali sme vďaka nemu Wistlerovu matku. Druhý film Mr. Bean’s Holiday nasledoval v roku 2007 a vrátil postavu bližšie k vizuálnej cestovateľskej komédii s obmedzeným množstvom dialógov. Vo filme hovoria skôr postava chlapca a mladej ženy, pričom spoločne idú na filmový festival kde postavu herca „ťažkého umeleckého kalibru“ stvárňuje William Dafoe.
Od roku 2002 existuje aj animovaný seriál. Rowan Atkinson postave naďalej poskytoval hlas a tvorcovia pri animácii využívali jeho fyzické predvádzanie scén, aby Beanove pohyby zostali podobné hranému originálu.
Mr. Bean vystúpil na otvorení olympijských hier v Londýne. V roku 2012 sa objavil ako člen orchestra počas skladby Chariots of Fire. Zatiaľ čo ostatní hudobníci hrali, Bean sa nudil pri jedinom opakujúcom sa tóne a vo svojej predstave sa pokúsil vyhrať slávny filmový beh po pláži vlastným spôsobom.
Najväčšou zvláštnosťou Mr. Beana napokon zostáva, ako málo materiálu stačilo na vytvorenie jednej z najznámejších televíznych postáv sveta. Pôvodná hraná séria mala iba niekoľko hodín, no jej vizuálny jazyk nepotreboval vysvetľovanie. Rowan Atkinson bol doma uznávaným komikom už dávno predtým. Až muž v hnedom saku, ktorý takmer nerozprával, však dokázal jeho humor preniesť cez hranice. Zostať nesmrteľným 4 desaťročia, byť stále ikonou a jedinečným, bez možnosti náhrady a použiteľného dabléra – to je prípad len Mr. Beana. Batmana môže hrať ktokoľvek, rovnako ako Supermana, alebo Abrahama Lincolna. Ale Mr. Beana?
