Rúčky v MHD, náradie vo fitku, železné časti detskej preliezačky, vyšúchané zábradlie, kovová lavička v parku, zábrany pri ceste alebo reťaz na ferrate. Niekedy stačí krátky dotyk, inokedy držíme kov dlhšie a dlaň sa pri tom ešte aj spotí. Keď ruku odtiahneme a priblížime k nosu, zostáva na nej veľmi charakteristický „kovový“ pach. Automaticky predpokladáme, že sme ho jednoducho prevzali z predmetu. Lenže zdanlivo samozrejmé vysvetlenie má jeden problém: samotný kus železa takto prakticky nevonia. To, čo cítime na rukách, vzniklo až chemickou reakciou kovu s našou pokožkou.
Kovový pach si čiastočne vyrábame sami
Pevný kov neuvoľňuje do vzduchu dostatok molekúl na to, aby sme ho cítili spôsobom, akým cítime parfum, benzín alebo pokosenú trávu. Čuch totiž potrebuje prchavé molekuly, ktoré sa dostanú vzduchom k receptorom v nose. Keby tomu tak pri kovoch bolo, zrejme by sa postupne stával krehkejším, alebo mikroskopicky ľahším a nie len vplyvom korózie. Našťastie to takto nefunguje. Aj keď to s tou koróziou sa trochu približuje…
Pri dotyku železa však do hry vstúpi naša pokožka. Na jej povrchu sa prirodzene nachádza pot, kožný maz a množstvo organických látok. Vlhkosť zároveň podporuje veľmi jemnú koróziu povrchu železa, pri ktorej môžu vznikať reaktívne ióny železa Fe²⁺. Tie následne reagujú s oxidovanými tukmi na pokožke. Výsledkom sú malé prchavé organické molekuly, predovšetkým aldehydy a ketóny, ktoré už náš nos zachytiť dokáže. Práve ich zmes vytvára vôňu, ktorú máme od detstva uloženú ako „pach železa“. Detské preliezačky nám pripadali také smradľavé, pritom to neboli ani tak tie preliezačky, ako skôr tie spotené špinavé ruky.
Jednou z látok spájaných s týmto javom je 1-octen-3-one, molekula s mimoriadne výrazným pachom, ktorý ľudia opisujú ako kovový či mierne hubový. V istom zmysle teda po uchopení železnej tyče necítime železo, ale vlastnú pokožku po chemickej reakcii so železom.
Prečo je pach silnejší, keď kov držíme dlhšie?
Ak sa kovu iba krátko dotkneme, reakcia môže byť slabšia. Keď však železnú rukoväť, reťaz alebo zábradlie zvierame niekoľko minút, dlaň sa zahrieva a potí. Pot poskytuje vlhkosť a elektrolyty, ktoré môžu podporovať reakcie na povrchu kovu. Súčasne máme väčšiu plochu pokožky v kontakte s predmetom a reakcia má viac času. Ak ste horolezec a potíte sa, máte kliny, skoby, rôzne prvky, či nástroje, ten zápach poznáte. Podobne ako keď sa držíte dlhšie ferratovej reťaze, nieto ešte reťaze obchytanej viacerými rukami. A čo posilňovňa? Činky, tažšie vzpieranie, nástroje s kovovými rúčkami a pod. Ten pot a železo vytvára kombináciu v telocvični azda najvýraznejšiu. Aj preto môže byť kovový pach po dlhej jazde MHD s rukou zovretou okolo kovovej tyče omnoho intenzívnejší ako po krátkom dotyku zábradlia.
Neznamená to však, že pach dokazuje, že predmet bol špinavý. Na verejnej rukoväti samozrejme môžu byť nečistoty, kožný maz a mikroorganizmy od predchádzajúcich ľudí, no typický kovový pach môže vzniknúť aj pri kontakte s čistým železom. Čerstvo vybrúsite novú železnú rúrku a než si ju presuniete na natretie základnou farbou, zistíte, že vám dokonca zapácha možno ešte výraznejšie, než rúrka staršia, zoxidovaná. Aj preto, že je tam prímes novej vybrúsenej vrstvy, spálenia kovu rýchlym točením brúsky a potom je reakcia spotenej ruky na kovovom povrchu len čerešnička na torte.
Podobný jav výskumníci pozorovali aj pri medi a mosadzi. Nie každý kov a každá zliatina však reagujú s pokožkou rovnakým spôsobom a výsledný pach môže byť odlišný.
Prečo podobne vonia aj krv?
Pozornejší si všimnú, že po zranení krv zapáchala podobne. Prípadne zranenie pri ústach, ktoré ich dalo kontakt krvi s ústami, chuťovými zmyslami, ale najmä pachom (pri prehltnutí pach môže stále plniť svoju funkciu) je tam podobnosť. Prečo tá podobnosť arómy? Aj tu máme tendenciu povedať, že krv vonia po železe, pretože železo je súčasťou hemoglobínu.
Ani v tomto prípade však nejde jednoducho o vôňu atómov železa. Keď sa krv dostane na pokožku, železo obsiahnuté v hemoglobíne môže podporiť oxidáciu tukových látok na jej povrchu. Vznikajú pritom niektoré rovnaké alebo podobné prchavé látky ako pri kontakte pokožky so železným predmetom. Medzi identifikovanými zlúčeninami boli napríklad hexanal, heptanal, octanal, nonanal, decanal a spomínaný 1-octen-3-one.
Aj preto môže mať krv pach, ktorý náš mozog jednoznačne označí ako kovový, pretože niečo podobné už cítil pri kovoch. Pritom to nie je zápach ani tak kovu, ako reakcie našej pokožky a reagujúcich látok.
