Akcia B: nástroj, ktorým totalitný režim zbavoval majetku rodiny v Bratislave. Rodiny, ktoré mali zaujímavú nehnuteľnosť, vzdelanie, vplyv, pôsobili v demokratickej strane, alebo sa previnili akokoľvek, čo mohol režim považovať za vlastizradu. Neraz v procesoch vykonštruovaných a celkom vymyslených. Totalitný režim z Bratislavy vysťahoval nemálo rodín a jednotlivcov, pretože boli politicky nespoľahliví. Nasledovalo vykorenenie, nútené presťahovanie zámerne niekam ďaleko a nasadenie do práce ťažkej, manuálnej, často zámerne podradnej než bolo pôvodné vzdelanie vysídlenca. Bez ohľadu na to, či má rodina deti a ako veľké. Štát takéto okolnosti nezaujímali. Práve tejto téme sa venuje novinka Ústavu pamäti národa, kniha s názvom Akcia B II – Bratislava, zakázané mesto.
Akcia B nebola obyčajným sťahovaním
Komunistický režim používal proti svojim skutočným aj domnelým odporcom množstvo foriem represie. Akcia B bola jednou z nich a publikácia ÚPN sa sústreďuje na jej priebeh v Bratislave v rokoch 1952 a 1953.
Ľudia označení za politicky alebo triedne nespoľahlivých mohli prísť o právo užívať svoj byt či dom a boli nútene vysťahovaní z mesta. Týkalo sa to bývalých politikov, podnikateľov, obchodníkov, živnostníkov a ďalších ľudí zaradených režimom medzi nežiaducich. Stačilo, že ste mali vzdelanie a možno politické postavenie. Niečo také bolo nevyhnutné skrotiť a utíšiť, ak to nezapadalo do politických potrieb a osnov. Nešlo však iba o zmenu adresy.
Vysťahovaním sa dala človeku vziať prakticky celá kontinuita jeho dovtedajšieho života. Stratil svoje prostredie, susedov, kontakty, profesijné postavenie a často aj možnosť pokračovať v práci, na ktorú mal vzdelanie a skúsenosti. Rodina sa ocitla v cudzej obci, neraz vo veľmi zlých podmienkach a ďaleko od Bratislavy. V domoch bez podlahy, v prístavbách pre čokoľvek, len nie na bývanie, kde bolo náročné udržiavať čo i len základný hygienický štandard,.
Práceschopní členovia rodiny mohli byť zaradení na manuálnu prácu. V materiáloch spojených s vysťahovaním sa objavujú kameňolomy, tehelne, cementárne či bane. Problémom nebola iba fyzická náročnosť. Vzdelaný človek alebo odborník bol zámerne odstrihnutý od prostredia, v ktorom si dovtedy budoval kariéru a spoločenské postavenie. Ich deti mali nálepku, ktorú nedokázali odlepiť pri svojom mene akoukoľvek snahou o dobré výsledky v škole a schopnosti. Nezáležalo na nich. Aj mimoriadne talenty boli bez šance a nesmeli dostať príležitosť v prípade záujmu o vyššie štúdium. Aj o tom bol kádrový posudok, ktorý takéto rodiny automaticky získavali ako tie negatívne
Stačilo dostať sa na zoznam
Azda najznepokojujúcejší je pohľad na administratívu celého procesu. Za ľudskou tragédiou boli zoznamy, posudky, komisie, výmery a rozhodnutia úradníkov a bezpečnostných orgánov. Rodiny preverovali príslušníci ŠtB, zisťovali ich pomery aj vybavenie domácnosti a následne sa rozhodovalo o ich ďalšom osude. Spisoval a označoval sa majetok, no ich prítomnosť v bytoch ešte nevychladla, keď dorazili opäť s rozhodnutím o konkrétnom postupe a rýchlom vysťahovaní.
Systém poskytoval priestor aj na svojvôľu. V jednotlivých prípadoch sa preto objavuje podozrenie, že politické dôvody nemuseli byť jedinou motiváciou a svoju úlohu mohol zohrať aj záujem o konkrétny byt alebo dom. Publikácia práve preto porovnáva osobné spomienky s dochovanými dokumentmi a ukazuje, kto v nehnuteľnostiach po vysťahovaných rodinách následne býval. Niektoré príbehy sú naozaj zaujímavé a je skľučujúce čítať o nich, o fungovaní režimu, prostredia a o pozadí, ktoré naozaj nebralo ohľad na nič. Často ani na logiku, či samotné zákony. Je paradoxom, že tieto postupy boli protizákonné a aby sa dali „vtesnať do tabuľky“, bolo nutné proces vykonštruovať a previnenie si vymyslieť. Jeden z príbehov výborne ilustruje aj absurdnosť celého systému. Rodina dostala príkaz pripraviť sa na vysťahovanie. Zbalila domácnosť, rozobrala posteľ a čakala na nákladné vozidlá, ktoré ani po niekoľkých dňoch neprišli. V tomto prípade však nemali mnohé iné rodiny z Dúbravky také šťastie, ako táto jedna.
Dom zostal. Pôvodná rodina v ňom bývať nemohla
Veľmi zaujímavou stránkou knihy je osud majetku.Keď rodinu vysťahovali, jej byt alebo dom fyzicky nezmizol. Uvoľnené nehnuteľnosti mohli dostať ďalší ľudia. Publikácia napríklad podrobne sleduje osud domu Čulenovcov na Leteckej ulici. Rodina si ho postavila, ale po zásahu režimu v ňom nemohla pokračovať v normálnom živote. Do príbehu neskôr vstupuje športový novinár Josef Múdry a jeho rodina. Múdry bol manželom známej krasokorčuliarskej trénerky Hildy Múdrej. Kniha na základe materiálov ŠtB uvádza jeho spoluprácu s bezpečnostnými orgánmi pod krycím menom „Vranovský“. Po vysťahovaní pôvodnej rodiny Múdrovci v dome žili, hoci pôvodná rodina musela naďalej splácať pôžičku za dom, ku ktorému mali stále potrebné doklady a stále boli vlastníkmi stavby.
Samotný príbeh domu je však fascinujúcim príkladom toho, ako ďaleko mohli dôsledky jedného politického rozhodnutia siahať.
Trest sa nevyhýbal deťom vysťahovaných
Vysťahovaním sa príbeh nekončil. Nálepka politicky nespoľahlivej rodiny mohla ovplyvniť vzdelanie detí, prijatie na školu, voľbu povolania či budúce zamestnanie. Deti tak niesli následky rozhodnutia, ktoré sa týkalo ich rodičov a s ktorým samy nemali nič spoločné. Publikácia upozorňuje na medzigeneračný rozmer represie. Rodina neprišla iba o nehnuteľnosť, postavenie, majetok, profesiu, či dobré meno. Bola vykorenená zo svojho prostredia a jej členovia museli v nových podmienkach začínať prakticky od začiatku.
Zarážajúce pritom je, že viacerí ľudia, ktorých režim pripravil o pôvodné profesijné postavenie a poslal na oveľa nižšie pracovné pozície, dokázali aj tam podávať mimoriadne dobré výkony a vďaka nim ich nové pôsobiská prosperovali, zvýraznili sa a to stále s priznávaním zásluh. Štát ich označoval za nespoľahlivých, ale v mnohých prípadoch dokázali opak.
Úradné dokumenty majú aj ľudský rozmer
Akcia B II – Bratislava, zakázané mesto nie je iba zbierkou tragických spomienok. Jej veľkou prednosťou je spojenie konkrétnych ľudských výpovedí s archívnym výskumom.
V knihe vystupujú deti vysťahovaných, manželky a ďalší príbuzní. Spomínajú na udalosti staré mnoho desaťročí, pričom ich výpovede dopĺňajú dobové dokumenty, korešpondencia, fotografie, údaje o nehnuteľnostiach či zachované materiály bezpečnostných orgánov. Vzniká celok. Miestami vyrážajúci dych absurdnosťou a bezohľadnosťou. Režim vo svojej podobe, ktorá je historikom a nadšencom dejín už pomerne dobre známa, dnes stále nachádza popieračov aj tak dôkladne zdokumentovaných udalostí, ako je táto. Kniha môže výrazne prispieť k tomu, že tieto udalosti presiahnu konkrétnu informačnú bublinu, alebo zaistia, aby sa povedomie o problematike nezmenšovalo a postupne nezanikalo.
Čitateľ nedostáva iba informáciu, že v Československu existovala Akcia B. Vidí, ako taká akcia vyzerala z pohľadu človeka stojaceho vo vlastnom byte medzi zbalenými kuframi. Význam publikácie ÚPN možno badať v rozsahu a podrobnosti, ktorá spája niekoľko živých svedectiev, ktoré ešte bolo možné zachytiť. Autorka PhDr. Marianna Oravcová, CSc. vytvorila súbor zaznamenaných svedectiev, ktoré spája téma, obdobie, podobný osud aj historická hodnota. Pripomína jednu konkrétnu formu perzekúcie komunistického režimu prostredníctvom ľudí, ktorým nezobrala iba adresu.
Totalitný režim nie je vzdialená história, ak jej pochybenia a následky zostávajú do dnešných dní. Kniha Akcia B II – Bratislava, zakázané mesto má svoju hodnotu práve vo svojom odvážnom obsahu, mená a fakty necenzuruje a vo výsledku prináša také čítanie, aké očakávame, ak chceme poznať pohľad dotknutých, formuláciu obvinení, či chceme nazrieť na to, ako vec vysvetľujú dokumenty a svet „moci“.
Kniha v predaji v Ústave pamäti národa
Kniha vychádza v Ústave pamäti národa. Objednať si ju môže ktokoľvek prostredníctvom e-mailu distribucia@upn.gov.sk zadaním svojich údajov, kam si prajú zásielku poslať. Cena publikácie je 10,40 €, čo je cena nízka predovšetkým pre fakt, že predaj prebieha priamo cez ÚPN. Odporúčame.
O knihe aj na stránkach UPN.gov.sk
