Jeden z najslávnejších historických prípadov údajného vampirizmu sa odohral v roku 1725 v srbskej dedine Kisiljevo, v dobových dokumentoch zapisovanej ako Kisilova, prípadne Kisolova. Oblasť vtedy patrila k územiu dnešného Srbska ovládanému Habsburgovcami po mierovej zmluve z Požarevca z roku 1718. Hlavnou postavou prípadu bol miestny roľník Petar Blagojević, ktorého meno rakúske dokumenty zapísali ako Peter Plogojoviz či Peter Plogojowitz. Prípad sa objavuje aj v knihe Miesta zločinu a tragédií (bux.sk | martinus.sk | PantaRhei) .
Blagojević zomrel a bol pochovaný podľa miestnych zvyklostí. Približne o desať týždňov neskôr však v malej komunite vypukol strach. Počas ôsmich dní zomrelo deväť ľudí a podľa dobového úradného záznamu mali niektorí z nich pred smrťou tvrdiť, že ich v noci navštívil zosnulý Blagojević, ľahol si na nich a dusil ich. Jeho vdova navyše uviedla, že sa jej mŕtvy manžel zjavil a žiadal od nej svoje topánky. Žena potom dedinu opustila.
Dedina si vyžiadala otvorenie hrobu
Obyvatelia Kisiljeva začali úmrtia spájať s Blagojevićom a požadovali otvorenie jeho hrobu. K prípadu bol privolaný úradník Frombald, predstaviteľ habsburskej správy. Ten sa spočiatku zdráhal konať bez súhlasu nadriadených, no obyvatelia sa obávali ďalších úmrtí a trvali na okamžitom zásahu. Frombald preto spolu s miestnym duchovným exhumáciu sledoval. Práve jeho úradný zápis robí prípad výnimočným. Nejde iba o oveľa neskôr zaznamenanú ľudovú povesť. Existuje totiž reálna záznamová správa človeka zastupujúceho štátnu správu, ktorý bol pri otvorení hrobu prítomný.
Stav tela miestnych presvedčil, že ich podozrenie bolo správne. Podľa Frombaldovho zápisu bolo telo nezvyčajne málo rozložené, stará koža a nechty sa mali odlupovať a pod nimi sa ukazovali nové, pričom vlasy a brada pôsobili, akoby ďalej rástli. V ústach sa nachádzala tekutina považovaná za čerstvú krv. Presne takéto prejavy miestna tradícia pokladala za znamenia, že zomrelý sa stal vampírom.
Dnes sú takéto javy vysvetliteľné prirodzenými procesmi rozkladu. Sťahovanie a vysušovanie kože môže vytvárať dojem rastúcich nechtov či ochlpenia a pri rozklade sa môžu z úst a nosa uvoľňovať tmavé telesné tekutiny. Ľudia v roku 1725 však takéto procesy nepoznali spôsobom, akým ich pozná dnešná forenzná medicína. Najmä neexistovali odborníci na štádiá rozkladu, ktorí by vysvetlili to, čo ľudia videli.
Kôl do tela a spálenie pozostatkov
Pre obyvateľov Kisiljeva bol výsledok skúmania jednoznačný. Pripravili drevený kôl a vrazili ho zosnulému do oblasti srdca. Frombald zaznamenal, že pri zásahu z tela vytiekla krv. Pozostatky potom obyvatelia spálili. Úradník zásahu nezabránil a vo svojej správe poukazoval na obrovský strach, ktorý v dedine panoval.
Prípad však týmto neskončil. Frombaldova správa sa dostala k habsburským úradom a 21. júla 1725 ju zverejnil Wienerisches Diarium, predchodca neskorších novín Wiener Zeitung. Slovo označujúce upíra sa tak spolu s opisom balkánskej povery dostalo k oveľa širšiemu stredoeurópskemu publiku. Aj k ľuďom, ktorí tento svet nepoznali, rovnako ako k ľuďom, ktorí o vampíroch vedeli z ľudového rozprávania, ale o konkrétnych prípadoch už nie.
Iné prípady protivampírskeho ťaženia
Petar Blagojević preto býva označovaný za jedného z prvých historických „upírov“, ktorých prípad sa dostal do úradnej dokumentácie a následne do európskej tlače. Nebola to ale určite prvá európska povera o navracajúcich sa mŕtvych a zrejme ani prvý podobný prípad v Srbsku. O niekoľko rokov neskôr, po udalostiach v srbskej Medveđi v rokoch 1731 – 1732, sa už téma upírov stala predmetom rozsiahlej európskej diskusie.
V Medveđi v dnešnom Srbsku vypukla na jeseň 1731 ďalšia známa „vampírska panika“. Po sérii náhlych úmrtí obyvatelia tvrdili, že za nimi stoja navracajúci sa mŕtvi, pričom príbeh sa spájal najmä s dávnejšie zosnulým hajdukom Arnoldom Paolem. Prvý úradný výskum vykonal lekár J. F. Glaser, ktorého vyslali miestne habsburské úrady. Keď pri exhumáciách označil stav niektorých tiel za podozrivý, nasledovala druhá komisia vedená regimentským felčiarom Johannesom Flückingerom. Ten po preskúmaní tiel vypracoval 26. januára 1732 známu správu Visum et Repertum (v preklade Videné a zistené), ktorú podpísali aj ďalší vojenskí zdravotníci a dôstojníci. Na skúmaných telách potom vykonali niekoľko protivampírskych opatreniach v predsvedčení, že vykazujú podivné znaky a môžu byť upírmi.
Pozrite si tiež:
- Tomáš Galierik: Miesta zločinu a tragédií, kniha v sérii Temné Slovensko, vydavateľstvo DAJAMA, 2021, ISBN: 9788081361746, odkaz na obchod: https://www.bux.sk/knihy/790433-miesta-zlocinu-a-tragedii.html
- Österreichische Nationalbibliothek – Untot seit dem 18. Jahrhundert: Der erste Vampirhype – https://www.onb.ac.at/mehr/blogs/detail/untot-seit-dem-18-jahrhundert-der-erste-vampirhype
- Aleksandar Ristić: The Vampirlija Hill in the Village of Mijajlovac (Trstenik): A Possible Location for the Birthplace of European „Vampirology“, Journal of Historical Research, 2021 – https://istrazivanja.ff.uns.ac.rs/index.php/istr/article/download/2177/2199/3985
