Do éteru letí pamätná veta: „Toto je nepatrný krok pre komunistu, ale ohromný pre komunizmus.“ Zdá sa vám to nemožné? A pritom by stačilo, aby sa Lavrentij Berija oneskoril o päť minút vo svojej kancelárií a vzal si pištoľ zo svojho stola. V júni 1953 po Stalinovej smrti zúri v najvyšších poschodiach sovietskeho štátu zákulisný mocenský boj. Stoja proti sebe dvaja kandidáti na Stalinovo miesto – Lavrentij Berija a Nikita Sergejevič Chruščov.
Berija zmarí pokus o jeho zatknutie zastrelením dôstojníka jednotky, ktorá si pre neho prišla. Sám sa kryje rukojemníkom, ktorým nie je nikto iný než sám súdruh Nikita Sergejevič. Potom sa zmocní telefónu a jeho verné jednotky ho zo situácie vysekajú. Do čela Sovietskeho zväzu sa tak skoro postaví Berija. Všetci sprisahanci sú odsúdení k trestu smrti: Malenkov, Chruščov, Molotov, Žukov a ešte deväť ďalších bolo odsúdených.
Alternatívna história
Teraz sa Berija, ktorý sa vždy vymykal medzi členmi Ústredného výboru, rozhodne splniť svoj dávny nápad. 24. marca 1953 predá Nemeckú demokratickú republiku Spojeným štátom výmenou za 10 miliárd dolárov. Hranice sú zrušené a o Berlínskom múre nikto nikdy nebude počuť. Peniaze sa rozhodne investovať do zničenej a zaostávajúcej ekonomiky Sovietskeho zväzu. Nechá zastaviť všetky megalomanské stavby komunizmu, okrem svojej Transibírskej magistrály a mohutne investuje do chemického priemyslu. On ako milovník pekných šiat a luxusného života takto tiež zariadi, aby tisíce sovietskych žien mohlo nosiť silonky. V Paríži nechá usporiadať sovietsku módnu prehliadku a teší sa z toho, že síce nemá Berlín, ale dobyl Paríž na jediný večer. Všetko sa koná v obrej dámskej nôžke postavenej naproti Eiffelovej veži. V Sovietskom zväze je povolené drobné podnikanie. Na začiatku roku 1954 umiestni časopis Time Berijov portrét na svoju titulnú stranu, ako „muža roku“.
Časť peňazí od Američanov však ľahko vrhne do vývoja zbraní a to najmä vodíkovej Car Bomby, ktorú nechá zväčšiť na 100 megaton. Výbuch 30.10.1961 spôsobí katastrofu v Murmansku a Archangelsku. Odpor voči nemu narastá. Aby sa odviedla pozornosť obyvateľstva od následkov výbuchu bomby, usporiada sa v Moskve Festival mládeže a študenstva. Mesto sa otvára pre tisíce cudzincov a zahraničných novinárov. Moskovskí študenti vyjdú do ulíc a žiadajú zvrhnutie diktátora a slobodné voľby. Berija nariadi streľbu do demonštrantov a uťahuje skrutky. V krajine nastane opäť tuhá stalinská diktatúra.
Sovietsky zväz sa teraz zameria na dobytie kozmu. German Titov sa stáva prvým sovietskym kozmonautom. Druhý náhradník Jurij Gagarin potom 19.7.1969 vstúpi na povrch Mesiaca. V časovom zhone nariadi Berija, aby tam Gagarina dostali, avšak cesta späť sa už konať nebude. Posledné slová hrdinu bez návratu sú: „Toto je nepatrný krok pre komunistu, ale ohromný pre komunizmus.“
Osud Beriju sa ale završuje. Americký občan Lee Harvey Oswald, bývalý mariňák, emigroval do Sovietskeho zväzu v roku 1961. Berijov režim mu nikdy nedovolí vrátiť sa do USA a tak Kennedy nikdy nezomrie pri atentáte. Lee Harwey Oswald si nájde iný cieľ v inej krajine a tým iným cieľom je Lavrentij Berija. Ten umiera vďaka guľke z odstreľovacej pušky.
Zdá sa vám to nemožné? Ak budete prechádzať historické okolnosti napísaných viet, zistíte, že vždy existovala nejaká alternatívna možnosť. Vždy bol niekto druhý, ale vlastnosťou tých „druhých“ je byť zabudnutý. To všetko nájdete v seriáli „Alternatívna história“, pri sledovaní archívu na https://filmpopular.sk
Pripravil: MILAN ZACHA KUČERA
Fotografie: archiv ČSFS, Stanislav Libin
