Veľký čínsky múr je jedným z novších divov sveta, akejsi ďalšej svetovej sedmičky. Výnimočná stavba, ktorá na niektorých miestach stojí dodnes a na iných je tvorená len rozpadnutou hŕbou kamenia, či násypmi zeminy, sa tiahne naprieč severnou Čínou od úplného morského pobrežia až po hlboké vnútrozemie v časti púšte Gobi. Vybudovali ho počas 15. až 17. storočia práve proti vpádom útočných mongolských nájazdov.
V krásnej, zdanlivo neporušenej podobe, ho nájdete len v turisticky rušnejších lokalitách a pri hustejšie zaľudnených oblastiach.
Čínsky múr je dlhý celkovo 8 850 kilometrov. To je oficiálne číslo, ktoré započítava aj niekoľko odbočení múru. Na viacerých miestach je čínsky múr prerušený, nepriechodný ale neprístupný. Veď na viacerých miestach ho rozobrali samotní Číňania, ak potrebovali materiál na vlastné stavby neskôr. Je úctyhodne dlhý. Poviete si, že je to dostatočná dĺžka na to, aby mohol byť viditeľný z vesmíru.
Keď vám povie učiteľka na hodinách zemepisu, že ide o jedinú stavbu, ktorú vidieť z vesmíru, zostanete v šoku. Vidieť pritom máme na mysli vidieť očami pozorovateľa, nie optikou prístrojov. Keď vám povedia sprievodcovia, že ide o jedinú stavbu na svete, ktorú vidieť z vesmíru, ste prekvapení a šokovaní. Keď ale povie v televíznom vysielaní majiteľ významnej cestovky, že ju vraj vidieť z Mesiaca… ou..
Pozrite sa z prvého poschodia paneláku na chodník na vlas, ktorý tam spadol susedke z balkóna. Vidíte ten vlas? Prečo nie? Veď Renča má dlhé vlasy. Dlhý je takých 40 centimetrov. Pozrite sa na ryhu na dverách auta, ktoré stojí 6 parkovacích miest od vás. Prečo ju asi nevidíte, keď má dĺžku jedného lakťa? Problém je v hrúbke. Neexistuje šanca, aby bolo Čínsky múr vidieť z vesmíru len tak voľným okom a pozorovateľ by si bol istý tým, čo vidí. Bol by vidieť rovnako tak isto, ako akákoľvek diaľnica. Rozhodujúca je len výška samotnej kamery, či toho, čo by z vesmíru pozeral. Mnoho diaľníc je oveľa hrubších ako je Čínsky múr.
Z obežnej dráhy však Čínsky múr nikto nevidel. Z Mesiaca vidieť na zemeguli Čínsky múr je tak nereálne, ako nereálne je dožiť sa roku 5 000 nášho letopočtu. Ak už máme hovoriť o stavbách, ktoré sú viditeľné z vesmíru, potom sú to veľké aglomerácie, rozsiahle úpravy terénu za účelom ťažby a ich znehodnotenie napríklad pre ekologickú katastrofu a vymretie života. Veľkomestá, ktoré odstránili zeleň a nahradil ich zohrievajúci betón sú tiež stavbou, ktorú vidieť z určitej výšky a napríklad v noci dokonca vyžarujú svetlo. Áno, tieto stavby viditeľné sú, ako súbor mnohých stavieb.
Muselo by ísť o mimoriadne pozorného pozorovateľa, ktorému by precízna technológia vyznačila priestor, kam pozerať. Na zemskej oblohe by muselo byť jasno a bezoblačno. Stavba by musela byť na mieste postavenia výraznejšia napríklad terénnymi úpravami a zastavanou plochou príliš jasnou na to, aby sa vôbec dokázal zrak „uchytiť“. Počítame pritom so vzdialenosťou na zemskom orbite, v ktorej sa pohybuje medzinárodná vesmírna stanica ISS. Nie otvorený vesmír. Moderné foto-technológie vedia zachytiť Čínsky múr vďaka zvýrazneniu, farebným škálam a rôznym filtrom. Rozlišujeme však, či je múr vidieť, alebo či je ho možné zaznamenať – zachytiť technológiami.
0 komentárov