Na streamovacej službe VOYO sa objavila očakávaná úspešná komédia Kavej. Tá je po veľmi dlhej dobe komédiou založenou na regionálnych rozdieloch a stereotypoch, respektíve komédiou „vychodňarskou“. Ak počítame čakanie od filmu Loli Paradička a filmov Pásla kone na betóne, či …kone na betóne. Východniarske nárečia sú známe charakteristickou výslovnosťou aj intonáciou. Pre komediálny žáner môže byť aj zaužívaný stereotyp viazaný na toto nárečie zábavou. Aj preto to zrejme v prípade tejto komédie funguje. Ľudí bez pohľadu na bydlisko a pôvod, baví tá kombinácia všetkého, čo o východe poznáme.
O kapurkových, výdrži, príležitostiach, vnímaní Bratislavy, o trendoch doby, ale medzi riadkami aj o možnostiach uplatnenia sa. Kavej má v sebe ukryté viac ako sa zdá. Hoci je založená na dvoch komediálnych postavách, ktoré vznikli pôvodne pre krátke scénky na MALL TV, v podobe celého filmu je komédia zábavná. Možno nie hneď a v rovnakej intenzite, no má v sebe viacero symbolov, drobností aj skrytých zaujímavostí. Vo filme je ukryté naozaj veľa. Z hercov sa tam objavia viaceré známe tváre, ale aj neherci ako Ander z Košíc a spevák Peter Stašák, či Dominik Haluška, influencer v úlohe svadobného organizátora. No mimo to všetko je vo filme ešte niečo.
Scény svokry v rakve a protiupírske úkony
Už v úvode filmu zomiera jedna z kľúčových postáv pre dej. Stará mama Kláry (Anna Jakab-Rakovská) jednej z hlavných postáv, ktorá žila v spoločnej domácnosti so svojim synom a jeho ženou, Klárinými rodičmi. Lenže v obci nefunguje dom smútku a nikde podobný a funkčný mraziak nemajú, preto zostáva doma. Tak ako za starých čias zostáva stará mama a svokra v posteli a následne v rakve v kuchyni. Lenže svokra sa v noci zjavuje svojej neveste aj synovi. Neveste sa vyhráža, že ju bude chodiť strašiť.
Následne sa vo filme odohrávajú scény dnes už takmer zabudnutých tradícií, ktoré práve už len v niektorých regiónoch a obciach prežívajú dodnes. Plačky s rodinou prichádzajú v krojoch nariekať, modliť sa, pripomínať, aj oslavovať. S niečím podobným sa bežne naša generácia už nestretáva. Práve nefungujúci dom smútku v deji filmu dovolí nazrieť do starých tradícií. Lenže vo filme je možné zazrieť aj niečo iné, čo si možno divák najskôr možno ani nevšimne.
V nepozorovanej chvíli nevesta (Lenka Barilíková Spišáková) prichádza k truhle a zväzuje palce na nohách svojej svokre k sebe. Poverčivosť a tradície v tomto malom úkone vidia jednoduché protiupírske opatrenie na mŕtvom. Jeho cieľom bolo docieliť vlastné ubezpečenie, že sa mŕtvi nevráti, alebo nebude môcť chodiť, presúvať sa, a teda viac škodiť. Diváci, ktorí si tento detail všimnú a poznajú o čo ide, pochopia. Jej nevesta sa naozaj bojí, že sa svokra po smrti vráti ako upír, alebo iná strašiaca bytosť.
Opatrenia proti revenantom a východné Slovensko
Tzv. protiupírske alebo protivampiristické zásahy do hrobov, do tiel mŕtvych a pochovávaných, sú známe od Poľska po Rumunsko. Mnohé z takýchto úkonov boli bežné pre celé Uhorsko a jednotlivé regióny u nás do určitých dôb. Postupne sa však vytrácalo. Na telách pochovávaných sa v moderných dobách už podobné zásahy neobjavovali, no výnimku tvorí východné Slovensko. Tam sú známe niektoré vážne opatrenia aj z minulého storočia.
Zaznamenaných je viacero jednoduchých aj výraznejších úkonov, opatrení, mágie, ktoré mali za úlohu udržať mŕtveho v hrobe. Známe boli mnohé opatrenia, ktoré mali zaistiť, aby mal mŕtvy pokoj, nemal dôvod sa vracať. Dedičstvo mohli potomkovia vykúpiť drobnými mincami, prípadne staré krivdy a spory nimi vyplácali pozostalí. Ak existovali silné predpoklady a obavy, že by mohol mŕtvy škodiť po smrti a vrátiť sa medzi živých, takým sa hovorievalo aj ako revenanti. Existovala pestrá škála opatrení, ale aj zásahov do rakiev a tiel. Dokonca sú zo starších období známe prípady drevených kolov, ostňov, klincov…
Ako takéto úkony prebiehali, kde sa objavovali zásahy do hrobov a aké úkony boli v niektorých obciach známe ako verejné tajomstvo, zaznamenali aj niektorí etnológovia. Kniha Miesta zločinu a tragédií (bux.sk | martinus.sk | PantaRhei) má hneď prvú kapitolu venovanú práve tejto téme. Upírom a protivampírskym opatreniam na mŕtvych u nás. Čitateľa zavedie na miesta a do tém, ku ktorým sa bežne nedostávame. Autor vysvetľuje význam opatrení, ale aj miesta zaujímavé údajným výskytov upírov u nás. Pripomína aj fakt, že upíri a viera v ich existenciu boli bežnou súčasťou našej histórie a kultúry. A práve od nás sa zrejme dostala téma upírov k autorovi slávneho románu Dracula. Nejde tak o dielo Hollywoodu, ako pripomína kniha.