Liptovská Mara má zníženú hladinu a podobne sú na tom aj iné vody. Na niektorých miestach nesnežilo a pôda je tvrdá ako kameň. Preventívne sme mali možnosť vidieť zavlažovanie niektorých polí už počas februára, ak sa pôda v seneckom okrese menila na púšť. Deje sa niečo zásadné, na čo nie sme zvyknutí. Naopak dostatok zrážok majú v Japonsku, dokonca viac, než by sami niekedy chceli. Pripraviť sa musíme na zásadné zmeny, ktoré môžu celkom zmeniť fungovanie vodného hospodárstva a následne nadväzujúceho energetického hospodárstva a poľnohospodárstva.
Suchá zima je pre nás katastrofou viac ako si myslíme. Nedostatok snehu počas zimy má na Slovensko, najmä na jeho geomorfologicky rozmanité oblasti ako Vysoké a Nízke Tatry, Podunajskú nížinu, Slovenské rudohorie a mnoho iných nížin a výšin, viacero negatívnych dopadov. Tieto dopady, hoci sa to laickému pohľadu nezdá, sa prejavujú v rôznych sektoroch, od vodného hospodárstva cez poľnohospodárstvo až po ekosystémy.
Vodné hospodárstvo a energetika
Snehová pokrývka predstavuje významný zásobník vody, ktorý sa postupne uvoľňuje počas jarného topenia. práve to napĺňa toky potokov a riek. Tento proces zabezpečuje stabilný prítok vody do riek, potokov a vodných nádrží. V prípade nedostatku snehu dochádza k zníženiu objemu vody v týchto zdrojoch, čo má priamy vplyv na napĺňanie vodných nádrží. Tieto nádrže sú kľúčové nielen pre zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou, ale aj pre výrobu elektrickej energie vo vodných elektrárňach. Nedostatočné zásoby vody môžu viesť k zníženiu produkcie elektrickej energie, čo môže mať ekonomické dôsledky a ovplyvniť energetickú bezpečnosť krajiny.
Poľnohospodárstvo a pôdne podmienky
Snehová pokrývka hrá dôležitú úlohu v ochrane pôdy pred eróziou a vysychaním. Počas zimy sneh izoluje pôdu, udržiava v nej vlhkosť a chráni ju pred extrémnymi teplotnými výkyvmi. V prípade absencie snehu je pôda vystavená priamemu pôsobeniu mrazu, čo môže viesť k jej premrznutiu a následnému zhoršeniu štruktúry. Na jar takáto pôda ťažšie absorbuje vodu, je tvrdá a suchá, čo komplikuje orbu a prípravu na sejbu. Nedostatok vlhkosti v pôde môže spôsobiť oneskorenie klíčenia plodín, zníženie výnosov a zvýšenú náchylnosť rastlín na choroby a škodcov.
Ekosystémy a biodiverzita
Snehová pokrývka poskytuje prirodzenú izoláciu pre mnohé druhy živočíchov počas zimy. Bez dostatočného množstva snehu sú mnohé druhy vystavené chladným teplotám, čo môže viesť k zvýšenej úmrtnosti, najmä u hmyzu a drobných cicavcov. Nedostatok snehu ovplyvňuje aj hibernáciu niektorých druhov, ako sú medvede, ktoré môžu mať narušený spánok, čo negatívne vplýva na ich reprodukciu a prežitie. Okrem toho sneh chráni semená rastlín a pôdne organizmy pred mrazom; bez neho môže dôjsť k ich poškodeniu alebo úhynu, čo následne ovplyvňuje celé potravinové reťazce.
Aktuálnym počasím trpia mnohé stromy, ovociny, ako aj plodiny sadené na jeseň, pri ktorých sa počíta s premrznutím a snehom.
Klimatické zmeny a dlhodobé dôsledky
Klimatické zmeny ovplyvňujú, respektíve prispievajú k znižovaniu množstva snehu v zimných mesiacoch. Vyššie priemerné teploty vedú k tomu, že zrážky padajú skôr vo forme dažďa než snehu, čo ovplyvňuje hydrologický cyklus. Nedostatok snehu v zime môže viesť k skoršiemu nástupu vegetačného obdobia, čo zvyšuje výpar a môže prehĺbiť sucho v letných mesiacoch. Tento jav bol zmienený v dokumente Nízkouhlíkovej stratégie Trnavskej župy, kde sa uvádza, že „výrazný úbytok snehu v zime a jeho skoršie topenie sa na jar“ môže viesť k „výraznému nedostatku pôdnej vlhkosti v druhej polovici leta a na začiatku jesene“ a to je zmienka ešte v roku 2022. (trnava-vuc.sk).
Vzhľadom na zimu 2024/2025, ktorá sa vyznačovala nedostatkom snehu, je pravdepodobné, že Slovensko bude čeliť vyššie uvedeným výzvam. Je nevyhnutné, aby sa prijali adaptačné opatrenia na zmiernenie negatívnych dôsledkov, ako sú efektívne hospodárenie s vodnými zdrojmi, implementácia pôdoochranných techník v poľnohospodárstve a ochrana biodiverzity prostredníctvom udržateľného manažmentu ekosystémov.