Rozhovor: Lucia Sasková, autorka Zlatokopky, čoskoro predstaví novinku

Rozhovor: Lucia Sasková, autorka Zlatokopky, čoskoro predstaví novinku

Lucia Sasková, bočná fotografiaLucia Sasková sa presadila najmä so svojou trilógiou Zlatokopka, no debutovala v roku 2012 knihou s ťažkou témou o znásilnení – Neznámych nemiluj, za ktorú bola ocenená 3. miestom Knižného debutu 2012 v čitateľskej ankete Knižnej revue.

Jej knihy sú typické tým, že si nedáva servítku pred ústa, vyjadruje sa priamo, prirodzene, až má človek pocit, že číta niečo, čo sa naozaj stalo. Nepochybne to tak bude aj s pripravenou novinkou Rozpoltená, ktorá by vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ mala vyjsť v septembri 2018. Tentoraz si prečítame o dvoch ženách s dvomi vážnymi psychiatrickými diagnózami.

Ako sa Lucia Sasková dopracovala práve k takýmto ťažkým, zato populárnym a šteklivým témam?

 

Kedy a z akého dôvodu prišiel ten moment, že si si sadla a začala písať?

Sedela som vo svojej vtedajšej práci a nemala do čoho „pichnúť“. Tak nejako to celé začalo. V tom zmysle, že vychádzalo zo mňa niečo ozajstné, konkrétne román Neznámych nemiluj. Predtým som sa s tvorením všetkého možného iba pohrávala, v podstate, odkedy som sa naučila písať. Avšak len v takom tom detskom kreatívnom svete – rôzne besiedky, školský muzikál, neskôr v kapele, kde som textovala piesne. Tak nejako som hľadala samu seba a napokon, práve vďaka spomínanej voľnejšej práci, som začala písať, a venujem sa tomu doteraz.

Kde nachádzaš inšpiráciu na takéto šteklivé témy?

Všade okolo nás. Keď sa nad tým tak zamyslíme, šteklivé je úplne všetko, vždy a všade, kam sa pozrieme. A keď sa zamýšľam ja, je to zrazu na papieri.

Akým spôsobom píšeš? Máš nejaký rituál, musíš byť sama, alebo naopak, dokážeš tvoriť hoci aj na pláži, robí ti niekto spoločnosť?

Našťastie nie som na podmienky pre písanie vôbec náročná. Keď sa mi v hlave rozbehne kreativita, dokážem písať kdekoľvek, akokoľvek. Aj na dovolenke, pri cestovaní, dokonca aj pred televíziou a často stíham popri písaní sledovať aj film. Rukopisy, alebo aspoň poznámky k nim, nosím vždy so sebou, takže každý príbeh vznikal naozaj na najrôznejších miestach.

Zlatokopka je trilógia – bolo to tak plánované, alebo si to vyžiadali čitatelia?

Prvú časť Zlatokopky som písala s obavami, či sa vôbec bude niekomu páčiť. A samu ma prekvapilo, že oslovila tak veľa ľudí. Dvojku som podvedome nosila v hlave už pri písaní prvého príbehu, trojku si vypýtali čitatelia, avšak sama som chcela príbeh uzavrieť. Pretože číslo tri mi je sympatickejšie ako dva. A zároveň som dostávala často otázky, ako to celé s hrdinami v knihe dopadne, preto som si povedala, že bude fér prezradiť čitateľom čo sa dialo „potom“.

Nebezpečná je psychiatrický prípad a Prostitútka je prostitútka. Ktorá hrdinka ti je sympatickejšia?

Ťažko hovoriť v týchto prípadoch o sympatiách. Obe majú problém. Skutočný problém, ktorý, ak nebudú riešiť, môže dopadnúť fatálne. Avšak Nebezpečná je chorá, Prostitútka za svoje konanie rozhoduje svojou zdravou, aj keď pre mnohých zvrátenou mysľou. Každá má môj obdiv z iného uhla pohľadu.

Chystáš novinku s názvom Rozpoltená, ktorá je z tvojich kníh obsahovo najbližšie k Nebezpečnej. Prezradíš, o čom bude?

Rozpoltená je iná. Je to príbeh dvoch mladých žien, ktoré sa snažia fungovať s vážnymi psychickými problémami. Tie však ich životy ovplyvňujú natoľko, že je nemožné žiť plnohodnotne. Bojujú. Každá inak, a predsa rovnako. Dostávajú sa na psychiatrickú kliniku a ich diagnózy doslova kričia o pomoc. Čitatelia budú svedkom mrazivých a prekvapivých situácií, lásky aj samoty zároveň, pôjde o ich životy, čiže pôjde o všetko.

Kedy a kde skrsol nápad poňať práve túto tému?

Keďže ma veľmi bavili psychické diagnózy, možnosti fungovania ľudskej mysle a následného správania pod tlakom choroby, po Nebezpečnej som sa opäť vrátila do prostredia psychiatrie. U mňa témy mojich kníh vznikajú v mojej hlave len tak, z ničoho nič, akoby mi to niekto imaginárny pošepkal. Možno moje hlboké podvedomie. A možno mám aj ja nejakú diagnózu. Avšak je pravda, že na tému ľudskej psychiky sa dá napísať naozaj veľa.

Mala si nejakých konzultantov, ktorí ti s písaním pomáhali?

Ešte pri Nebezpečnej som konzultovala veľa vecí s lekármi a z týchto poznatkov som čerpala aj pri Rozpoltenej. Možno práve niekde tam vznikol námet aj na Rozpoltenú, keďže sme rozoberali aj iné diagnózy, ktoré v Nebezpečnej spomenuté neboli.

Ktorá kniha sa ti dosiaľ písala najlepšie?

Myslím si, že Zlatokopky. Boli pre mňa úletom, písali sa akoby samy. Pri tvorení príbehov som sa naozaj bavila,  vychutnávala si pozitívne aj negatívne postavy, ich konanie, či spravodlivosť, ktorá niektorých dobehla.

Do akej miery sa podobáš na svoje hrdinky?

Každá jedna má v sebe kus mňa. Niektorá menší, iná väčší. Veď napokon s nimi fungujem pri písaní denne naozaj dlhú dobu, takže je to asi prirodzené.

Tvoja prvá kniha Neznámych nemiluj je o znásilnení. Bol príbeh tiež inšpirovaný skutočnou udalosťou, príp. niekým, kto ho zažil na vlastnej koži?

Áno, rovnako ako moje ostatné knihy. Znásilnenie patrí medzi najmenej ohlasované zločiny a deje sa denne. Už pri mojej prvotine som mala potrebu písať o niečom, o čom sa nehovorí. Príbeh som mala napísaný asi dva roky, kým som sa odvážila pokúsiť sa ho vydať.

Meno Sasková je vraj pseudonym. Môžeš našim čitateľom prezradiť, prečo si sa rozhodla pre pseudonym?

Pseudonym vznikol v podstate náhodou a mne sa zapáčil.  Delí môj život na dva životy, jeden bežný a druhý spisovateľský. Baví ma byť pri písaní niekým iným. Veľa ľudí ma napríklad pozná a netuší, že píšem. Aj keď čím ďalej, tým menej jednoduché je ukryť to. Ale je to fajn, vyhovuje mi to. Nikdy som nebola typ, ktorý by sa potreboval silou mocou chváliť tým, čo robí. Ale ak niekto hovorí o knihe od Saskovej v pozitívach predo mnou, poteší to.

Čím podľa teba tvoje knihy získali takú veľkú základňu vyhladovaných čitateliek?

Ťažko povedať. Možno tým, že sa snažím písať otvorene, o veciach, ktoré existujú, ale nie každý do nich vidí hlbšie. Snažím sa priblížiť životy hlavných hrdiniek, ktoré nie sú jednoduché a čitatelia sa ich snažia pochopiť spolu so mnou. Funguje medzi nami akási chémia, pri ktorej ma pozitívne reakcie nakopnú k napísaniu ďalšej knihy. Vzniká tým rovnováha obojstrannej spokojnosti a radosti z písania/čítania.

Máš na konte šesť kníh a jedna je v príprave – zmenilo sa niečo v tvojom živote, odkedy píšeš?

Určite. Kým som nezačala písať, cítila som sa často stratená vo svete okolo seba. Taká Alica v krajine zázrakov, v ktorom som sa nestačila čudovať, akou rýchlosťou sa zem točí. A zrazu som zistila, že sa deje, čo sa má, že náhody neexistujú a všetko dobré aj zlé malo svoj zmysel. Akoby som dospela a konečne sa s tým zmierila.

Je o tebe známe, že rada cestuješ, a to nie len po Slovensku, ale aj v zahraničí. Aké sú tvoje obľúbené miesta, kam sa rada vraciaš, resp. sa určite ešte vrátiš?

Je to zvláštne, ale keď som si hlavou prebehla moje cesty, hocikam by som sa vrátila pokojne znova. Očaril ma Londýn, milujem Grécko, zbožňujem Francúzsko, Prahu, aj o polnoci ma nahovoríte na Liptov, alebo Tatry, nedávno som sa vrátila z Nemecka a ich bavorských kopcov a dediniek a šla by som ihneď znova. Som veľmi naklonená Európe a myslím, že nám môže celý zvyšok sveta závidieť, čo všetko v nej máme, v relatívne krátkej vzdialenosti od seba. Zo vzdialenejších miest ma láka Kuba a New York, ale to je asi tak všetko. Nie som veľmi plážový typ, radšej mam históriu a mestá, ktoré ňou dýchajú.

Lucia Sasková Nemecko

Tiež vieme, že miluješ psíkov a robíš dobrovoľníčku v útulku v Šali, sama máš dvoch psov, ktorí s tebou dokonca spia aj v posteli (a musela si si kúpiť väčšiu posteľ, aby ste sa pomestili). Čím si tak získali tvoje srdce?

Psi nie sú ľudia. To hovorí za všetko. Každý psičkár to potvrdí, kto psa nikdy nemal, nikdy nepochopí. Útulkáči sú tie najvďačnejšie stvorenia na svete, ktoré potrebujú našu pomoc, nikoho iného totiž nemajú. A nehovorím len o finančnej podpore. Niekedy stačí naozaj málo. Len treba chcieť. Väčšina z nich zažila naozaj škaredé zaobchádzanie a môže za to opäť len a len človek. A napriek tomu nám ľuďom stále dávajú šancu.

Lucia Sasková, pes z útulku, havo

Prešla som do štádia, kedy dávam psej spoločnosti prednosť pred tou ľudskou. Psy vás totiž milujú naozaj bezhranične. Je jedno, kto ste, čo máte oblečené, alebo čo vlastníte, akú máte náladu, či ste zdraví, alebo chorí. Ste pre nich celým svetom a my by sme im mali ich krátky život spraviť čo najšťastnejším. Chápem, že pes nie je pre každého. Nie každý sa dokáže psiemu životu prispôsobiť. A nie každý vie pochopiť, čo pre človeka pes robí – pretože podľa niektorých vlastne nič nerobí.

Aké sú tvoje sny, túžby?

Priznávam, že veľmi nesnívam, skôr žijem. Moje sny a túžby prichádzajú zo dňa na deň, beriem ich s pokorou a niekedy sú pre mňa výzvou. Preto ich nedokážem konkretizovať a hovoriť o nich viem, až keď sa splnia.

A čo závislosti? Niečo, bez čoho sa iní v pohode zaobídu.

Som tak trochu knihomoľ. Keď píšem, nečítam, a naopak. Po odovzdaní rukopisu mám vždy niekoľko týždňov „prázdniny“ a hlcem jednu knihu za druhou, neviem sa nabažiť úniku do iných svetov a osudov. Som ako v raji v kníhkupectvách a na knižných burzách –nikdy neodídem len s jedným úlovkom, vždy nájdem niečo, čo bezpodmienečne musím mať. Len času na čítanie nie je tak veľa, ako by som potrebovala. Abstinenčné príznaky sa dostavia rýchlo a pravidelne.

Ako si predstavuješ tvoj ideálny deň?

Mala by byť jar alebo jeseň. Milujem skoré rána, keď sa všetko prebúdza. Práve vtedy chodím so svojimi štvornožcami na prechádzku, bývame kúsok od lesa, pozorujeme srnky, utekajú pred nami divé zajace. A potom čítam až do noci? Ale nie, mám rada dni strávené v útulku. Toľko lásky a energie nedokážem získať naozaj nikde inde. Mám priateľa, ktorý trpí rovnakou „diagnózou“, takže často trávime čas s útulkáčmi spolu. Potom si dáme dobrú pizzu /na tej som asi tiež závislá/, ideme do kina, za priateľmi, kamkoľvek. Keďže sme obaja dosť časovo pracovne vyťažení, každý voľný deň je pre nás oboch ideálny deň. Stačí, keď počas neho môžeme robiť to, čo chceme, nie to, čo musíme.

Lucia Sasková, pes z útulku, havo

Čo ťa dokáže rozhnevať?

Týranie zvierat a sebeckosť ľudí.

Ak by si mala byť v budúcom živote zvieraťom, ktoré by ťa charakterizovalo, aké zviera by to bolo?

Ťažká otázka. Možno kôň. Divoký a krotký zároveň, schopný fungovať sám, aj v stáde, naoko silný a vlastne zraniteľný.

Koho zo zahraničných autorov preferuješ?

Keďže často čítam knihy z obdobia druhej svetovej vojny, tak sú to menej známe mená, ktoré sa ujali spísania svedectiev hrôz, ktoré niektorí ľudia počas vojny prežili. Hltám Dana Browna, oslovil ma aj Ransom Riggs so svojou trilógiou Neobyčajné deti slečny Peregrinovej, Paul Coelho, ale nemôžem vynechať ani J.K. Rowlingovú, ktorú svojou bezhraničnou fantáziou vo všetkých dieloch Harryho Pottera považujem za geniálnu. Prebudila chuť čítať u detí a u dospelých prebudila ich detské ja. To je skutočné umenie.

A čo slovenskí autori?

Od prvého dielu čítam Dominika Dána a stále ma baví. Naposledy ma veľmi oslovil fantasy príbeh Insomnia a Hypersomnia od Vlaďky Šebovej. Priznám sa, slovenských autorov veľmi nečítam, ale keďže medzi nimi vidím veľa skvelých nápadov, ktoré ma oslovili, chystám sa na ne.

Ako ťa môžu čitatelia skontaktovať, prípadne získať tvoj podpis?

Čitatelia ma nájdu na facebookovej stránke Lucia Sasková alebo na instagrame. Podpisy knižiek prebiehajú vždy na besedách, alebo na autogramiádach, o ktorých dopredu informujem práve tu.

  • Pýtala sa Katka
  • foto: archív Lucii Saskovej
  • prehľad tvorby Lucii Saskovej
Rozhovor: Lucia Sasková, autorka Zlatokopky, čoskoro predstaví novinku
Ohodnoť tento článok
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.
Viac:
expo antalya 2016
EXPO Antalya 2016 pokračuje s výstavbou aj výsadbou

Zelené oko v článku očný tik
Očný tik: tiky, ktoré znepríjemňujú život a znamenajú viac

nutričné hodnoty a vitamíny
Kde (ne)hľadať vitamíny a pravda o pôvode vitamínov

Zavrieť