Žijeme v dobe, v ktorej sme vystavovaný každý deň veľkému množstvu stresových situácií. Práve tieto vedú často k infarktu, čo je vážne ochorenie srdca a ciev. Častejšie sa vyskytuje u mužov, najviac ohrození sú nad 50 rokov a ženy nad 60 rokov. Toto ochorenie sa však nevyhýba ani oveľa mladším ľuďom, ktorí majú nadmernú zrážanlivosť krvi a veľmi zlú životosprávu. Čo sa týka kardiovaskulárnych ochorení, Slováci sú na tom bohužiaľ veľmi zle. Zo všetkých úmrtí tvoria 54 percent práve ochorenia srdca a ciev.
Čím je spôsobený?
Infarkt myokardu alebo inak srdcový infarkt a srdcová mŕtvica je spôsobený upchatím jednej z troch hlavných ciev, ktoré zásobujú srdcový sval okysličenou krvou. Infarkt teda vzniká z nedostatku kyslíka v srdci, keď sa náhle preruší krvné zásobovanie. Najčastejšou príčinou prerušenia krvného zásobovania je upchatie cievy krvnou zrazeninou, ktorá vznikne pri prasknutí aterosklerotického plátu. Aterosklerotický plát vzniká dlhodobým ukladaním tukových látok na steny cievy. Následok upchatia srdcovej tepny môže byť aj zástava obehu – náhla srdcová smrť. Pacient vtedy upadá do bezvedomia, nereaguje, zastavuje sa dýchanie. Hlavnú úlohu pre osud postihnutého infarktom zohráva čas. Postihnutý sa musí čo najrýchlejšie dostať do rúk lekárov.
Ako spoznať infarkt?
V strehu by sme mali byť, ak na sebe alebo našom blízkom zbadáme tieto príznaky:
- studený pot
- žalúdočná nevoľnosť
- bolesť vyžaruje do ľavého ramena a ruky (niekedy aj pravej), do chrbta, šije alebo oblasti žalúdka
- skrátené dýchanie, dýchavičnosť
- studený pot
- žalúdočná nevoľnosť
- nepríjemný pocit v oblasti hrudníka, tlak uprostred hrudníka, ktorý trvá viac než päť minút, prípadne zvierajúca, tupá bolesť v oblasti hrudníka
- strata rovnováhy, alebo aj bezvedomie
Rizikové faktory infarktu
- vysoký krvný tlak – hodnoty trvalo vyššie ako 140/90 Hg
- vysoká hladina cholesterolu v krvi – viac ako 5,1 mmol/l
- cukrovka – najmä druhého typu, ktorú spôsobuje nesprávny životný štýl
- fajčenie
- obezita
Čím viac faktorov sa nahromadí, tým je riziko mŕtvice vyššie. Navyše, sú tieto faktory veľmi zákerne, pretože nebolia a v mladšom veku sa nijako výrazne zvlášť nemusia prejaviť.
Tichý alebo nemý infarkt
Jeho príčinou je nemá ischemická myokardia, pri ktorej chorí nemajú nijaké ťažkosti, necítia bolesti. Takýto infarkt je však o to zákernejší. Asi tretina postihnutých o ňom vôbec nevie, prekoná ho a lekár ich prípadne o jeho prekonaní informuje pri príležitostnom vyšetrení oveľa neskôr, pretože srdcová príhoda po sebe zanechala zahojenú jazvu.
Prevencia
Najlepšou prevenciou infarktu myokardu je najmenej trikrát týždenne dvadsať minút cvičiť alebo inak športovať a dodržiavať rozumný stravovací režim. Najvhodnejšia je stredomorská strava, ktorá je založená najmä na konzumácii rýb, olivového oleja a množstva zeleniny. Vhodné sú aj nízkotučné, probiotické mliečne výrobky a dôležitý je vysoký príjem vody, minimálne 2l denne a potrebné je znížiť príjem kofeínu, alkoholu a soli.
Rýchla pomoc
Ako už bolo spomenuté rozhodujúcim faktorom pri záchrane pacienta je čas. Od vzniku infarktu po spriechodnenie tepny by nemalo uplynúť viac než 90 – 120 minút. K úľave od bolesti obyčajne vedie prerušenie námahy, postihnutého je najlepšie posadiť niekam, kde si môže oprieť chrbát i hlavu. Ležiaca poloha srdce viac zaťažuje. Zabrániť treba aj pôsobeniu chladu, predovšetkým studeného vetra, pretože práve táto kombinácia má provokujúci účinok. Skutočnú úľavu však prináša až podanie nitroglycerínu pod jazyk, ten účinkuje už po 2 – 3 minútach. Keďže rozhodujú doslova sekundy, potrebné je , čo najskôr vyhľadať lekársku pomoc.