Posúvanie času: odkedy ho posúvame, kde, ako a prečo?

Posúvanie hodiniek o hodinu dopredu, alebo dozadu nás dosiaľ trápi dva krát za rok. Neraz spôsobí problém, keď si Slováci posedia v práci o hodinu dlhšie, alebo musia počkať vo vlakoch odstavených na koľajisku na celú hodinu. Ako to vlastne s tým posúvaním času je? Po prvý krát sa o zmene času zmienil v roku 1784 americký politik Benjamin Franklin. Uviedol, že ľudia by si mali skôr privstať a ísť skôr spať, aby denné svetlo využili efektívnejšie.

V roku 1907 sformuloval návrh na zmenu času William Willet v eseji Plytvanie denného svetla. Základným zmyslom bolo vyriešiť stúpajúce náklady na osvetlenie miest, ako aj v podnikoch, výrobných halách a vôbec jeho účelom bolo zlepšiť úspornosť krajín. Potreby ľudí boli tak trochu druhoradé.

Zavedenie letného času v jednotlivých krajinách

24. apríla 1916 počas druhej svetovej vojny zaviedlo Švédsko letný čas, do dvoch týždňov sa pridali ďalšie krajiny. Medzi krajiny patrilo aj Rakúsko-Uhorsko (čiže aj my) a Nemecko. V roku 1917 zaviedlo letný čas aj Rusko, neskôr však začal Sovietsky zväz upravovať čas podľa seba, raz o hodinu, potom zasa o tri hodiny- aj napriek tomu, že krajina má niekoľko časových pásem.

Na území Čiech a Moravy bol zavedený letný čas medzi 1. aprílom až 4. októbrom v rokoch 1940 až 1944, teda počas druhej svetovej vojny.

V povojnovom období Československa zaviedli letný čas od 6. mája do 7. októbra 1946. 1. decembra toho istého roku zaviedli aj zimný čas. Trval do 23. februára 1947 a neosvedčil sa. Dodnes sa používa v Írsku a Chille. Francúzsko a Španielsko ležia na západe Európy a preto by mali patriť do rovnakého časového pásma ako Severné Írsko a Veľké Británia. Keďže však zaviedli v minulosti celoročný letný čas, sú v rovnakom časovom pásme ako zvyšok Európy.

V súčasnosti nie je správne vravieť o letnom a zimnom čase. Správne by sa mal používať výraz ʺstredoeurópsky časʺ (SEČ) a ʺstredoeurópsky letný časʺ (SELČ).

Zavedenie letného času na území Slovenska

V Československu bol zavedený letný čas v roku 1979 tak ako ho poznáme v súčasnosti. Ľudia si hodinky posúvali prvú sobotu v apríli počas noci, od roku 1981 už poslednú sobotu v marci. Letný čas sa končil cez posledný septembrový víkend.

Čas sa menil na jar o polnoci a na jeseň v noci o jednej hodine. Neskôr sa to posunulo o dve hodiny, t.j. čas sa menil na jar o druhej hodine v noci a na jeseň o tretej hodine v noci. Dôvod bol jednoduchý – v tom čase táto zmena znamenala oľahčenie dopravy.

Zmena času na letný je typická pre mierne vegetačné pásma. V tropických krajinách sa dĺžka dňa v priebehu roka nemení až tak významne, aby tieto opatrenia mali zmysel. Taktiež tieto zmeny času neprinášajú v súčasnej dobe extra energetické úspory, skôr je to o efektívnejšom využití denného svetla. Vďaka letnému času je v miernom pásme denné svetlo takmer pol roka po 19. hodine, teda približne 180 dní. Bez letného času by to bolo iba 100 dní.

Zrušiť chcú posúvanie času a hodiniek v 2021

V súčasnosti už vieme, že marcové snahy Európskeho parlamentu zrušiť striedanie a posúvanie času, sa podarilo naplniť. EP rozhodlo, že pre štáty, ktoré sa rozhodnú zrušiť posúvanie času, bude posledná zmena v októbri 2021. ministerstvo práce koncom minulého roka uviedlo, že je za zachovanie zimného času ako stáleho času pre Slovensko. Pre ľudí by bol priaznivejší vzhľadom na i tak dosť krátke dni. Horšie by to však bolo počas leta, kedy by po pracovnom čase zostávalo zo svetelného dňa o hodinu menej. Napríklad menej aj na aktivity vonku.

Aj preto sa nemožno čudovať, že kým Ministerstvo práce je za zimný čas, Slováci samotní sú za čas letný.

Za ktorý ste vy osobne?