ZN.SK
Veľká Rača

Množstvo snehu na Kysuciach a Orave je novinkou hlavne pre médiá

Akousi zvláštnosťou je šok zo snehovej nádielky na Kysuciach a na Orave. Akoby ľudia zabudli, že možno v niektorých posledných rokoch bola nádielka slabšia…

ZAMYSLENIE REDAKCIE: Akousi zvláštnosťou je šok zo snehovej nádielky na Kysuciach a na Orave. Akoby ľudia zabudli, že možno v niektorých posledných rokoch bola snehová nádielka slabšia, avšak aj roky predtým bolo bežné, že ste sa nedostali do maštale ku krave, koňom, prasiatkam, lebo ste museli hľadať lopatu. Boh ju chráň, keď tá potvora bola opretá o dvere chlieva na druhej strane barikády zabudnutá od včerajšieho odhadzovania. Na Kysuciach však nie je naozaj veľa snehu žiadnou novinkou. Starší pamätajú horšie situácie, bez toľkej techniky, akú máme dnes. Lenže aj áut na cestách bolo menej a každým rokom je ich viac. Veď keď už sme automobilová veľmoc, asi to s tým súvisí.

Sneh, zasnežená krajina

Svet sa však menej ponáhľal, vzájomne si viac pomohol, susedia sa poznali, necítili hanbu, ak museli vyraziť von a odpratať si z pred dvora nasnežený neporiadok. Nebáli sa požičať si lopatu, keď tá ich sa stratila niekde pod nádielkou. Kedysi aj deti vstávali skoro. Kým vstali rodičia, decká už obliekali dva tri svetre, odvčera vysušené gumáky a hor sa k lopate… veď bunker. Dnes dospávajú večerný film, battle v online hre, či kontrolujú Facebook a Instagram. Už jeden sused nespýta druhého, či pôjde do obchodu a nekúpi mu hento tamto. Už má auto každý a tak si každý odhadzuje pred svojim a lamentuje, koľko je tých áut na cestách. Vyššie percento na ceste = o to vyššie percento aj v zvodidlách a zapadnuté na okraji.

Problémom nie je množstvo, ale rýchlosť

Problémom je skôr rýchlosť napadnutia snehu, než jeho množstvo. Množstvo, o ktorom horlivo kolujú vtipy na sociálnej sieti a predstavujú ho ako niečo nevídané, je možno nevídané pre najmladšiu generáciu, ktorá objavuje Facebook, zdieľanie, aj tých, ktorí majú krátkodobú pamäť. Rýchlosť je v tomto prípade kľúčová, pretože kým v minulosti sme mali snehu aj viac, dokázali sme ho priebežne odhŕňať z dvorov, z ciest, chodníkov a kopil sa tak mimo nich. Dnes napadne veľa snehu rýchlo a tak je viacero dedín v háji, respektíve vo výnimočnom stave. Nie, množstvo snehu naozaj nie je pre Kysuce novinkou. Prezentujú to tak niektoré médiá v článkoch, aby vyzneli aspoň trochu zaujímavo.

Kysuce a sneh sú akýmsi synonymom, ktorý spomína aj Ivan „Tuli“ Vojtek či Jan Kraus v tom samom vtipe „list z Kysúc“. Pri stavbe striech sa počíta so snehom, deti počítajú so snehom v záhradách a na roliach. Sneh je skvelý. Vďaka nemu sa môžete vyvaliť kdekoľvek, kde sa nevyvalíte počas jari, či jesene. Pod strom, na hnojisko, na neodhrnutom parkovisku, pred domom, či niekde na hromade inak špinavej hliny. Sneh teší deti a vyháňa ich od tabletov a mobilov.

Potom však po nich predsa len siahnu, veď sa treba pochváliť na sociálnej sieti so snehuliakom, či bunkrom zo snehu. Bunkre, to sú príbehy samé o sebe. Tá jednoduchá architektúra, premočené gate, vymrznuté ruky, spotené tričká, tielka, vypité čaje a nachladnutia… ale pocit z dobre postavenej pevnej stavby pred nocou pokropenej vodou, nech je zo snehu ľad, tomu sa ťažko vyrovná nejaké video či appka v mobile.

Veľa snehu najmä pre médiá

Sneh je pre Kysuce bežnou súčasťou zimy. Za čias našich pradedov ho bolo ešte o mnoho viac. Sťahoval sa zo striech rôzne, nízke drevenice neboli taký problém pre kadejaké palice a napojené hrable. Postupne sa začali stavby dvíhať, a vzďaľovať bežnému neodbornému dosahu. Kým pred sto rokmi sa občas prepadla nejaká strecha, nepísali o tom médiá. Dnes je každá takáto udalosť mimoriadna. Plní médiá, pretože je o ňu záujem. Pritom Kysučanov a ani Oravákov množstvo snehu nezaskočí v zime nikdy. Iba jeho rýchlosť. Novinári však sledujú čítanosť, šokujúce titulky a samotný fakt, že „exkluzívne materiály“ majú odrazu na každom kroku a nemusia preto spraviť veľa.

Niektoré reportáže je možné skrátiť na „No, tak majú tam veľa snehu. Len napadol prirýchlo.“ bez nutného opakovania toho istého, ako musia ľudia odhŕňať chodníky, ako zapadli autá a podobne. Napriek tomu sú rovnaké informácie deň čo deň v správach. Už samotní novinári vidia, že sa opakujú a nejde o nič nové. Na Kysuciach či Orave, na Liptove, alebo v Tatrách, podobne.

Z toho všetkého nakoniec neplynie žiadne ponaučenie. Možno len uvedomenie si, že v končinách za prírodnými hranicami vrchov,  v ktorých je o niečo chladnejšie, na Kysuciach a Orave, je vždy chladnejšie a aj podmienky sú iné, než v južnejších častiach. Ľudia z obcí v tejto časti Slovenska, vrátane veľkej časti Liptova, Tatier, Popradu aj severného Spiša, Šariša, či Zemplína, majú voči tomu vyššiu odolnosť. Menšia premávka je tiež faktorom, ktorý je rozdielom oproti Bratislave. Dobre, možno cesta medzi Žilinou a Čadcou je výnimkou. No aj tam, keď vypadnú poľské kamióny na diaľnicu, bude väčší pokoj a menej problémov.

Na Kysuciach a Orave je množstvo snehu prirodzené

Kysučanom ani Oravákom nevadí, že majú zasnežená okná. Nevadí im množstvo snehu v záhrade, ani zasnežené stromy. Vadí im jedine rýchlosť s akou sneh prišiel. Preto potrebujú len lopatu, o pár rúk navyše a odhrabanú sprejazdnenú cestu. Nepotrebujú žiadnu ľútosť a šokujúce titulky bulváru o tom, ako majú veľa snehu. Bývalo aj viac, ale nebol Facebook, toľko fotografov a toľko ľudí, čo porovnávajú z teplej kancelárie niekde na druhej strane republiky. Z veľkého snehu bude veľa vody, vlhká pôda, dobrá úroda, vymrznutý hmyz, aj kopec šťastných vybláznených detí. Sneh nie je problémom, ak je odhádzaný chodník a čistá cesta… ale čo na tom.

Aj zajtra si prečítame to isté, čo každý jeden deň. Príďte pomôcť ľuďom tam hore odhrabať si cestu z domu, do domu, do chlieva, do školy a do práce. Ulejú vám niečoho teplého a možno poradia, kvôli čomu sa sem oplatí prísť v máji a kvôli čomu v auguste.

Veľká Rača

  • TIP NA VÝLET: udivuje vás príroda v dokumentárnych filmoch v neprebádanej zasneženej Aljaške? vyrazte ráno kamkoľvek do lesov. To jediné, čo budete mať pred sebou na lesných chodníkoch, sú stopy divej zvery, zajacov, líšok, vtákov, či vlkov. Niečo, čo pritom nepoznajú len Kysučania. Vyrazte pokojne niekam na Veľkú Raču pešo a čaká vás neprebádaná biela krajina aj bez toho, aby ste si platili letenku do najzápadnejšieho štátu sveta. Pritom doma na Kysuciach, Orave, či kdekoľvek, kam v zime už nechodia turisti na hríby. Príležitosť pre fotografa ako stvorená. Nikto pritom nepíše, že profesionálneho. Veď dnes je každý profesionál s drahým mobilom a účtom na instagrame. Či nie?  (foto: KM a MM)

Autor pochádza z Bystrickej doliny

Mohlo by zaujímať tiež:

Tomáš

Tomáš
Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.



Inzercia

Najčítanejšie

Inzercia

Online kníhkupectvo BUX.sk

Sleduj nás na sieťach

Nájdete nás na Facebooku aj Youtube

Zatvoriť reklamu
Zatvoriť reklamu