Len pred niekoľkými desaťročiami bolo bežné vidieť ľudí fajčiť takmer všade – v električkách, vlakoch, nemocničných čakárňach aj úradoch. Kým dnes je fajčenie vo väčšine verejných interiérov tabu, v minulosti bolo tolerované a prítomnosť cigaretového dymu na mnohých miestach považovaná za samozrejmosť. Seriál Sľub zachycuje obdobie socializmu pred revolúciou a neraz nám zobrazuje pomerne autenticky aj lekárov v ambulancii, ktorí si držia cigaretu a fajčia. Kvôli cigaretovej pauze nemuseli striktne von. Vetranie po fajčení bolo bežné v kanceláriách rôznych úradov. Sivé záclony mali rôzne kancelárie podnikov, ba fajčenie si naše rodiny pamätajú aj priamo v kuchyni pri varení v reštaurácii. Fajčilo sa dokonca v niektorých zborovniach, hoci to možno nebol štandard vždy a všade. Cigarety a fajčenie, schopnosť fajčiť a dopriať si bolo vec statusu. Vnímanie fajčenia ako hrozby nebolo tak zásadné a záležitosťou zdravého štýlu, ktorý je trendom dnes.
V MHD, vlakoch a letiskách
Do 70., 80. a dokonca 90. rokov bolo bežné, že sa v električkách medzi cestujúcimi pohybovalo množstvo cigaretových výparov, často bez ohľadu na okolie. Vlaky mali osobitné „fajčiarske kupé“, v ktorých sa bez zábran fajčilo aj počas jazdy. Rovnako sa dalo zapáliť cigaretu v letiskových halách či v čakárňach. Ak si povedal niečo proti, bol si považovaný za divného.
Dnes sa v mnohých krajinách – vrátane Slovenska – fajčiť v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy prísne zakazuje. Lenže sme na Slovensku. Na zastávkach vidíme fajčiarov bežne. Ak prší a chcete sa kryť do zastávky, môže ju okupovať fajčiar a veľa možností už nemáte. Bežne si na zastávkach zapaľujú samotní vodiči MHD. Stretávame sa s tým v Bratislave, v Senci na autobusovej stanici, v Trnave, Trenčíne a na železničných staniciach v iných kútoch Slovenska. Údajne je fajčenie na týchto miestach zakázané, o čom hovoria aj ceduľky. Extrém je, ak sa fajčí priamo v električke a autobusoch, čo sme tiež zažili.
Nebolo to tak dávno, keď sa bežne fajčilo v nákupných centrách. Vošli ste do Avionu, AuParku alebo do nákupného centra na Zlatých Pieskoch v Bratislave, a vnútorný priestor medzi predajňami bol zahalený v cigaretovom dyme. Tento stav bol pritom čudný až zvláštny dokonca aj pre niektorých uvedomelých fajčiarov. Dnes je niečo také nepredstaviteľné.
Úrady, školy a nemocnice: od povolenia k prísnemu zákazu
Aj na úradoch či v školských budovách bolo kedysi fajčenie bežné. Starší pracovníci často „vydymovali“ cigaretami svoje kancelárie alebo zasadacie miestnosti. Na slovenských obecných úradoch či v budovách miestnych samospráv sa fajčilo aj počas porád či schôdzí, občas na symbolickej úrovni. Dnes sú takéto praktiky zriedkavé a často rešpektované izolované prípady.
Najvýraznejší pokrok však nastal v zdravotníctve. Kým kedysi bola bežná cigareta lekára pred ambulanciou, dnes je to absolútne tabu. Fajčenie vo vnútorných priestoroch kliník či nemocníc je v každej krajine zakázané – s jasnou sankciou, ak sú všetky chodby a čakárne označené ako bezdymové. Naopak, mnoho nákupných centier a administratívnych budov vám dnes nedovolí vstúpiť bez toho, aby ste sa poriadne nenadýchali cigaretového smradu. Vstup do OC Central od Trnavského mýta je takýto príbeh podobne ako ďalší vstup po pravej strane. Do objektu sa niekedy nedá vstúpiť bez toho, aby ste neboli začajčení od tých, čo prišli na „jednu“.
Pohľad zo sveta: Turecko, India aj USA
Na Slovensku už vo všeobecnosti fajčíme len v limitovaných vonkajších priestoroch, no vo svete situácia nie je jednotná. V Turecku bolo až do roku 2008 umožnené fajčiť v kaviarňach, na zastávkach MHD a v teahousoch. Až neskôr zákon zakázal fajčenie aj v uzavretých verejných priestoroch ako hotely a reštaurácie . Avšak na mnohých miestach – napríklad na promenádach, autobusových zastávkach alebo verejných trhoch – je fajčenie stále bežné. Fajčí sa aj na plážach, v detských ihriskách a vyhradených miestach na plážach.
V Indii sú vnútri cestných vozidiel, na železničných staniciach či vo vlakoch povoľované cigarety či vodné fajky. Faktom zostáva, že na mnohých miestach je fajčenie stále normálne .
Kým inde sú zákazy inkluzívne, Slovensko svoje pokroky robí
Dnes je bežné, že fajčenie vo vnútorných priestoroch – školy, úrady, nemocnice, reštaurácie – je neprípustné. Slovenský zákon rešpektuje európske štandardy. Existujú však nerovnosti pri vyhodnocovaní vonkajších priestorov: autobusové či vlakové zastávky ostávajú miestami konfliktu a sporov. Slovensko teda prešlo dlhú cestu: z doby, keď sa fajčilo bez obmedzení všade, až po dnešné zákazy a normy. A pokým polícia a úradníci majú jasný postoj k prípadu od fajčenia vo vnútri budov, vonkajšie priestory ešte vyžadujú pochopenie, že má ísť o zákaz, čiže „nie – nefajčiť“.
Astronomická ulica v Bratislave a obratisko električiek, alebo konečná autobusov je však o niečom inom. Vodiči opustia vozidlo, aby si zapálili. Niektorí priamo vnútri s otvoreným oknom. Tí najúžasnejší stoja v predných dverách a vyfukujú dym zdanlivo von. Naozaj len zdanlivo, keďže vietor ženie dym do vnútra vozidla. Fajčiar to už necíti, no astmatici, nefajčiari a deti to spoznajú rýchlo.
