Medzinárodná vesmírna stanica ISS: zaujímavosti a fakty z vesmíru

Medzinárodná vesmírna stanica ISS je v prevádzke už 20 rokov. Hoci o jej význame určite mnohí pochybujú, v skutočnosti ide o miesto, ktoré poskytuje ojedinelé vedecké pracovisko pre odborníkov z rôznych oblastí. Na ISS sa skúma život, ľudský, bakteriálny, malých tvoroch, aj drobných rastlín.

Spája niekoľko krajín, aj tie, od ktorých by sme spájanie nečakali. NASA a ruský kozmický úrad Roskosmos jednoducho do svojich vzťahov politiku nemiešajú a hoci Američania nelietajú pre oslabený vesmírny program vôbec, s pomocou Rusov sa dostávajú na obežnú dráhu aj naďalej. Prinášame vám niekoľko zaujímavostí, ktoré sa vesmírnej stanice ISS týkajú.

Zaujímavosti o medzinárodnej vesmírnej stanici ISS

• ISS je jediným miestom mimo Zem, kde žije človek.
• Súčasné pilotované misie k ISS majú na starosti len kozmické lode Sojuz.
• S priemernou rýchlosťou 7 700 metrov za sekundu dokáže zem preletieť za 92 minút.
• Dohodu o vybudovaní ISS podpísalo 14 krajín. Najskôr sa projekt volal Freedom, neskôr Alpha. Pôvodne malo ísť o projekt Američanov a niektorých ďalších krajín. Svojim spôsobom malo ísť o protiváhu vesmírnej stanici MIR.
• V súčasnosti sú v projekte americká agentúra pre vesmírne lety NASA, ruský kozmický úrad Roskomos, Európska vesmírna agentúra ESA, a krajiny ako Japonsko s agentúrou JAXA, Kanada a Brazília.
• Celkom prvý diel, ktorý tvoril vesmírnu stanicu ISS bol ruský modul Zarja vynesený raketou Proton. Tento model sa pritom na obežnú dráhu dostal vďaka kozmodromu Bajkonur v Kazachstane. Zo zeme odštartoval 20. októbra 1998. To ešte nešlo o ISS. O medzinárodnú stanicu šlo až v momente, keď sa v tom istom roku v decembri modul spojil s americkým modulom Unity.

• Dodnes k ISS vyniesli 40 modulov
• Najnovším modulom je americký Cygnus. Ten priniesol niekoľko ton nákladu, vody a zásob pre posádku.
• 2. októbra je na ISS nepretržitá posádka v počte dvoch až piatich ľudí. V čase vystriedania samozrejme viac. Doteraz bolo na ISS viac ako 250 ľudí.

Je medzinárodná… čiže medzinárodná

• Zaujímavosťou je, že pochádzajú z USA, Ruska, ale aj z Európskeho vesmírneho programu. Jednotlivé moduly sú pospájané presne navrhnutými dielmi, aby do seba na obežnej dráhe zapadali. Každý z nich má podľa medzinárodných dohovorov, ako je pri plavidlách zvykom, označenie vlajkou. V module s ruskou vlajkou platia ruské zákony, v module s americkou americké.  Nečakajte anarchiu, je to skôr pre prípad, že by sa nedalo rozhodnúť, podľa akého práva sa bude vyšetrovať napríklad nejaký postup, či povedzme následky omylu pri práci.
• Američania majú problém. Svoj kozmický program osekali po nehode raketoplánu a ťažkostiach vo vlastnom programe. V súčasnosti lietajú z kazašského Bajkonuru, odkiaľ štartovala aj prvá družica a prvý preživší človek vo vesmíre Jurij Gagarin. Američania samozrejme za každého svojho astronauta platia vysokú sumu, ktorá umožňuje dofinancovať ruský program. USA tak nemá svoju vlastnú cestu do vesmíru, hoci agentúra SpaceX, ktorú poznáme vďaka napojeniu na Elona Muska, moderné technológie, zdarné lety a Teslu, sa javí ako slušná alternatíva.

Neustále sa mení. Nemá stále rozmery

• Parametre ISS sa neustále menia podľa toho, kam pribudne ďalší modul. Počítať však môžeme s minimálne 73 metrov dlhým rozpätím, dĺžkou 44 metrov a výškou 27 metrov. Váha môže byť do 400 ton.
• Pri obiehaní našej planéty dosahuje maximálnu rýchlosť neuveriteľných 27 600 km/hm čo znamená, že našu planétu dokáže veľmi rýchlo obletieť. Pri rútení sa takouto rýchlosťou sa stretáva aj s vesmírnym odpadom, ktorý vytvára fatálne následky a stanicu poškodzuje.
• Rýchlosť pohybu po obežnej dráhe sa tiež uvádza v hodnotách 7,66 kilometrov na sekundu
• Európskym modulom je Columbus vybavený laboratóriami a výskumným zariadením, a taktiež japonský laboratórny modul Kibó (v preklade Nádej).
• Stanica sa pohybuje vo výške 400 kilometrov nad zemským povrchom
• Na stanici ISS vznikla aj prvá skladba – videoklip. Môže za to Chris Hadfield, známy svojimi pokusmi a popularizovaním vedy. Jeho skladba Space Odity je prespievanou skladbou Davida Bowieho. Skladbu si nahral, zaspieval a zahral na stanici