19. júna 2018 vychádza vo vydavateľstve IKAR kniha, ktorá nebude typickou knihou o krojoch, aké občas vydá niektorá európska krajina. Odetí do krásy, ako nesie originálne dielo svoj názov, je v prvom rade encyklopedické, či viac obrazové knižné dielo. Rozdelené podľa regiónov jednotlivých oblastí na Slovensku, prinesie pohľad na obliekanie našich predkov. Sviatočné, bežné, slávnostné, s ojedinelosťami regiónov a oblastí. Knižka, akých nie je veľa, aké by sme chceli mať vo svojej knižnici, nám dokazuje, ako nádherná bola móda našich predkov.
Dnešná mládež si ju často nesprávne spája len so starými babičkami a mamami, ktoré sú na mnohých dedinkách jediné zachovávajúc svoje tradície a jediné, ktoré majú záujem o folklórne prvky. A predsa v posledných rokoch opäť prichádza do popredia úcta k starodávnej móde, ktorá nás odlišovala tak jednoznačne a každý hneď vedel, z ktorej obce, alebo regiónu daný človek je.
Slovenské kroje v knihe Odetí do krásy
Kniha vznikla vo vydavateľstve IKAR, a.s. vďaka spojeniu dvoch mien. Jana Kucbeľová, ako známa zberateľka a reštaurátorka krojov, má zbierku nesmierne cenných kúskov a kompletov. Často krát dokonca v jedinom zachovanom exemplári. Peter Brenkus, dvorný fotograf súborov Lúčnica, SĽUK a ďalších, je autorom fotografií, ktoré tvoria základnú hodnotu tešiacu zrak každého čitateľa. To je viac než isté. Nejde však o fotografie krojov poskladaných na posteli, ale na ženách, deťoch, mužoch a podobne. Kroje na ľuďoch, pre ktorých boli určené, v rôznom spoločenskom postavení, v rôznych verziách a materiálovom vyhotovení. Dosiaľ sme nemali dielo podobné na toto, ktoré by oprinieslo najmä farebný obraz a náhľad do krásy a jedinečnosti našej módy.
Graficky bohatá kniha, ktorá približuje každý z regiónov a predstavuje aj ojedinelosti obliekania, má 376 strán. Väčší formát ťažšej knihy s kvalitným papierom bude nepochybne obohatením nejednej knižnice.
- Knižka sa dá objednať a rezervovať už dnes na BUX.sk
Móda až tak neovplyvnená západom
Pôvodné kroje mali za úlohu odlišovať nás regionálne, ale aj spoločensky. Vedelo sa podľa kroju, kto je z akej rodiny, kto je slobodný a ktorá žena vydatá, alebo muž ženatý. Iné kroje mali vdovy a dokonca iné aj dievčatá, ktoré sa sľúbili. Boli regionálne jedinečným nástrojom na odlišovanie ľudí. Stále však jedinečné a krásne. Ich výroba a starostlivosť o ne bola bežnou súčasťou života. Úcta k nim jednoducho bola, pretože šlo o rodinné dedičstvo.
Už pred sto rokmi sa začala takmer celkom vytrácať obľúbenosť krojov. Čoraz viac bolo moderné nosiť to, čo sa nosievalo v Rakúsku, Paríži, či dokonca pod vplyvom Amerikáncov, v Amerike. Štýlové a trendy bolo nosenie nových materiálov, ktorých šitie a údržba bolo jednoduchšie. Oveľa väčšia sloboda a miešanie obyvateľstva, ktoré nebolo pripútané na jednu obec, ešte viac výrazne oslabili význam krojov. Zostávali už len v generáciách, rodinách a spoločenstvách, kde vzdorovali novinkám. Zároveň tam, kde bol kroj už dávno považovaný za rodinné dedičstvo.
Aj pre nás kroj znamená veľa. Zarmútia v našom okolí spomienky na časy, keď si dedičstvo pobrali ľudia bez vzťahu ku kroju. Bezhlavo, bez citu do rúk, v ktorých kroj po rokoch zanikol, zmizol, alebo poslúžil ako vypchávka podložky pod dvere.
