Slovenská ľudová slovesnosť, povery, či prirovnania sa s nami nesú a ešte ponesú dlho. Pre mnohé už ani nepoznáme vysvetlenie, alebo ich považujeme za úplnú samozrejmosť. Ked sa povie, že niekto „smrdí ako bzdocha“, nie každý aj naozaj vie, čo to tá bzdocha je. Pre niektorých Slovákov je to nadávka.
Pre tých z dediny je skôr pojem známy zo sveta hmyzu. Bzdocha je totiž malý lietajúci chrobák, ktorého skôr ako vo vzduchu uvidíme stáť na listoch takmer bez pohnutia. Ale prečo sa o nej hovorí, že smrdí? Lebo páchne, len čo ju skúsite zabiť.
Bzdocha je skupina hmyzu
Bzdochy (druh Heteroptera) sú prekvapivo veľmi rozšírený druh chrobáka. Na celej severnej pologuli ich nájdete niekoľko desiatok tisíc druhov. Rôznych sfarbení, veľkostí a druhov. Len nás je ich niekoľko stoviek druhov. Hovorí sa im v rôznych okolitých jazykoch pojmami, ktoré už obsahujú slovo smrad, zápach, alebo zdochlina. V Čechách je za plošticu, kým v niektorých regiónoch u nás im hovoria „farár“, „smradľavý Martin“ či „bzdôch“. Odkaz na zdochlinu nie je skrátka náhodný. Existuje množstvo druhov extrémne malých od jedinému milimetra po kusy presahujúce jeden centimeter. Sú pomerne rozsiahlou skupinou hmyzu. Veď k nim patria aj druhy Reduviidae a Cimicidae, ktorú poznáme ako plošticu – áno, tú nepríjemnú plošticu, ktorá svojim bodákom dokáže sať krv cicavcom. Na šťastie, nie sú to tie, o ktorých si hovoríme dnes a ktoré máme na obrázkoch.
Typicky sploštený chrobák s nezameniteľnou stavbou tela patrí medzi bodavé, hoci pre človeka nie je nebezpečný. Nebezpečný nie je ani na rukách, na pokožke, lezúci po tele napríklad po oblečení bielizne, ktorá bola vešaná a sušená na slnku. Brzdocha má charakteristické krídla, akési predkrídla má totiž nie typickú blanitú štruktúru ako poznáme pri hmyze bežne, ale je z tvorená akousi polokrovkou prechádzajúcou do blanitého konca. Až pod prvými krídlami sa nachádzajú celoblanité.
Keď nelieta, práve krovka chráni oba páry krídel a je akýmsi pancierom. Jeho telo pôsobí ako malý tank bez kanóna. Hlava zväčša nie je vôbec pohyblivá a je pevná s telom, inokedy je pohyblivá len minimálne. Z hlavy vyrastajú tykadlá.
Čo s tým zápachom?
Bzdochu bežne vo voľnej prírode nájdete na listoch rastlín, v záhradách na viniči, na zelenine. Živia sa rastlinnými šťavami, môžu preto sedieť na ovocí, na rôznych plodoch, listoch či v tráve. Niektoré dokonca dokážu napadnúť iný hmyz, alebo larvy a živiť sa šťavami z ich tela. Ich let je výrazný pre ľudský sluch. Nedá sa nepočuť, ak vám bzdocha vletí do bytu, alebo vás ruší počas noci. Trepot krídel vytvára zvukové vlny, ktoré akoby ani nepochádzali od tak malého tvora. Môže za to práve dvojitý pár krídel a ich vysoká rýchlosť. Chytiť bzdochu nemusí byť ťažké. Avšak je potrebné počítať s tým, že ju príroda vybavila obranným mechanizmom, ktorý vie človeka prekvapiť.
Zápach tvorený pachovými žľazami umiestnenými v zadnej spodnej časti tela je prenikavý. Na pokožke zostáva ešte dlho ako pozostatok toho, ako ste sa k hmyzu správali. Aj po hodine a po niekoľkých pokusoch o odstránenie mydlom zostávajú stopy po pachu, ktorý vzdialene pripomína vysokokoncentrovanú neznámu nasekanú trávu, nasekané čerstvé konáre s prímesou neznámej chémie. Nakoniec, prečo by to malo prekážať? Veď všetko 100% prírodné je považované za dobré. Dokonca aj botox je toxín prírodného pôvodu? Zápach sa dá odstrániť len rýchlym zásahom mydla a ľudovo povedané – zasmradením rúk niečím iným. Alebo si len jednoducho treba na chvíľu zvyknúť. Ak ste sa práve chystali rukou jesť, tak veľa šťastia.