Pojem Škandinávia sa na prvý pohľad javí ako jednoznačný – severná časť Európy, známa fjordmi, studeným počasím a vysokou kvalitou života. V skutočnosti však ide o výraz s viacerými významami, ktoré závisia od toho, z akého pohľadu sa naň pozeráme. Škandinávia môže byť geografická, kultúrnohistorická alebo lingvistická, a podľa toho sa líši aj zoznam krajín, ktoré k nej patria.
Geografické vymedzenie: úzky základ – Nórsko, Švédsko a (niekedy) časť Fínska
Z geografického hľadiska tvorí Škandinávia predovšetkým Škandinávsky polostrov, ktorý sa rozkladá medzi Baltským a Severným morom. Najväčšiu časť tohto územia zaberajú Nórsko a Švédsko. Severné a stredné oblasti Fínska, ktoré sa nachádzajú na východe polostrova, sú z čisto geografického hľadiska niekedy do Škandinávie zahrnuté, avšak Fínsko ako celok sa za „škandinávsku krajinu“ považuje len zriedka.
Z pohľadu geografie teda platí:
- Určite patria: Nórsko, Švédsko
- Možno čiastočne patrí: severné Fínsko
Kultúrnohistorické hľadisko: rozšírený kontext – aj Fínsko
Z kultúrnohistorického pohľadu je Škandinávia spojená s vývojom severských monarchií, reformovaného protestantizmu a spoločných historických väzieb medzi štátmi severnej Európy. Dánsko, hoci sa geograficky nachádza južnejšie a nie na samotnom polostrove, zohrávalo významnú úlohu v dejinách Škandinávie, predovšetkým počas obdobia Dánskeho a Švédskeho impéria. Fínsko, hoci má úplne odlišný jazykový základ, patrilo dlhé storočia k Švédsku (do roku 1809), čo vytvorilo silné kultúrne prepojenia.
Preto sa z kultúrnohistorického pohľadu medzi škandinávske krajiny zvyknú zaraďovať:
- Nórsko, Švédsko, Dánsko a často aj Fínsko
Takýto prístup sa používa najmä pri porovnávaní politických systémov, sociálneho modelu (tzv. severský model) a moderných dejín.
Lingvistické a etnolingvistické chápanie: jazykové väzby rozhodujú
Najširší a zároveň najzaujímavejší pohľad prináša jazykoveda. V rámci škandinávskych jazykov sa spravidla hovorí o severogermánskej vetve, do ktorej patria:
- Dánčina
- Nórčina
- Švédčina
- Islandčina
- Faerčina (jazyk Faerských ostrovov)
Tieto jazyky sú príbuzné a vychádzajú zo spoločného staroseverského základu. Z tohto hľadiska sa pojem Škandinávia často rozširuje aj o Island a Faerské ostrovy, ktoré majú kultúrno-jazykové väzby na Dánsko a Nórsko. Naproti tomu fínčina do tejto skupiny nepatrí – je ugrofínskym jazykom a jej príbuznými sú estónčina a maďarčina.
Z lingvistického pohľadu teda platí:
- Patria: Dánsko, Nórsko, Švédsko, Island, Faerské ostrovy
- Nepatrí: Fínsko
Škandinávia vs. Severské krajiny – nie je to to isté
Dôležité je ešte rozlíšiť pojem Škandinávia a širší pojem severské krajiny (Nordic countries). Do tejto skupiny sa radí:
- Nórsko
- Švédsko
- Dánsko
- Fínsko
- Island
- autonómne územia: Faerské ostrovy (Dánsko), Ålandy (Fínsko), Grónsko (Dánsko)
Pojem severské krajiny je dnes v Európskej únii a OSN často preferovaný ako neutrálny a presnejší termín pre spoločný politický, ekonomický a kultúrny priestor severnej Európy, najmä v súvislosti s regionálnou spoluprácou v rámci Nordickej rady. Čiže Škandinávia nie je pojem s jedným pevným významom. Ak hovoríme čisto o geografii, ide prevažne o Švédsko a Nórsko. Kultúrnohistorický prístup pridáva Dánsko a často aj Fínsko, zatiaľ čo lingvistický výklad zahŕňa aj Island a Faerské ostrovy, ale vynecháva Fínsko. V bežnej reči sa tieto významy často miešajú, a preto je dôležité vedieť, z akého pohľadu sa pojem používa.
pozrite aj: Nordic Council – https://www.norden.org