Začiatkom 19. storočia sa Egypt stal magnetom pre dobrodruhov, zberateľov a vedcov z celej Európy. Hoci už Napoleonova egyptská výprava (1798 – 1801) priniesla do Európy záujem o egyptskú kultúru a postupne vyústila v skutočnú „zlatú horúčku“ po artefaktoch. Stalo sa tak okolo roku 1820. Tento fenomén sa označuje ako egyptománia – vášnivá fascinácia všetkým staroegyptským, ktorá zasiahla salóny Paríža, Londýna či Viedne a v určitých podobách pokračuje dodnes. Fascinácia z egyptských symbolov a históriou stojí za záujmom o archeológiu u mnohých študentov tohto odboru.
Táto vlna záujmu spustila masové vykopávky v Údolí kráľov a v iných častiach Egypta, často úplne neorganizované a motivované ziskom. Oficiálni archeológovia, miestni vodcovia aj bežní obyvatelia hľadali hroby a chrámy, ktoré ešte neboli narušené. Mnoho týchto aktivít bolo ilegálnych alebo hrubo neetických podľa dnešných štandardov.
Múmie ako liek, zábava aj obchodný artikel
Jedným z najbizarnejších dôsledkov týchto vykopávok bol obchod s múmiami. Dobrodruhovia navštevujúci Egypt mali možnosť v Káhire a v ďalších miestach krajiny nájsť na trhoviskách predajcov rôznych artefaktov a múmií, alebo ich zvyškov. Predávali sa s rôznymi fámami a očakávaniami. Múmie sa však rozpadali, pretože opustili hrobky so stálou suchou klímou. Ocitli sa v rukách ľudí, ktorí nemali cit, ani podmienky. Nezabezpečili správnu vlhkosť a teplotu, neustále sa s nimi manipulovalo a tak aj dopadli. Slúžili ako:
- Liečivo: Prášok z rozomletých múmií (tzv. mumia vera) sa pridával do elixírov, mastí či kapsúl. Verilo sa, že lieči všetko od bolestí hlavy po impotenciu. Tento mýtus prežil až do 17. storočia, no popularita múmiového prášku sa v 19. storočí znovu objavila.
- Kuriozita a zábava: Na večierkoch vyššej vrstvy sa konali „rozbalovania múmií“ – hostia sledovali, ako sa pred nimi otvárajú sarkofágy a odhaľujú sa telá staré tisíce rokov. Zábava s príchuťou morbídnosti.
- Obchodný tovar: Múmie sa hromadne vyvážali ako suveníry. Používali ich kočovné cirkusy ako jednu zo svojich atrakcií. Lákali na múmie na plagátoch a vyberali poplatky za to, aby si niekto pozrel múmiu starú tisícky rokov. Často s vymysleným príbehom a legendou o jej pôvode. Napriek tomu, že mohlo ísť o kňaza, bežného človeka, nešľachtica.
- Prímes do farieb: pre umelca, obraz, aj predajcu farieb bolo marketingovou záležitosťou, že ponúka farbu s prímesou egyptskej múmie.
Zlato sa tavilo, poklady mizli, pyramídy sa rozoberali
Kým múmie sa stali biznisom, zlaté a strieborné predmety z hrobiek často končili roztavené v zlievarňach. Jemné remeselné práce boli nerozpoznané, rozbité alebo roztavené na váhu. Najhodnotnejšie artefakty sa predávali cez čierne trhy zberateľom v Európe, prípadne putovali do súkromných zbierok šľachty či buržoázie. Egyptské pamiatky sa stávali aj súčasťou interiérov – múmie sa vystavovali v knižniciach a zlaté figúrky zdobili salóny. V krízových časoch poslúžili roztavené na výrobu šperkov a ľahšie speňaženie. Aj taký bol koniec egyptských artefaktov.
Kam putovali poklady Egypta?
Londýn, Paríž, Berlín, New York, Viedeň. Aj to boli ciele egyptského zlata a pokladov. Najväčšie svetové metropoly sa pretekali v zbierkach staroegyptských artefaktov, rovnako ako skupiny bádateľov a financujúcich šľachticov, ktorí na vykopávky dohliadali priamo v Egypte. Toto obdobie zachytávajú aj filmy Stargate (1994) a Múmia (1999) a na danom období a situáciách je aj postavený základ scenára.
Londýn – Britské múzeum má jednu z najväčších egyptských zbierok na svete. Veľa artefaktov pochádza z výkopov vedených Britmi v 19. storočí a z darov od zberateľov.
Paríž – Louvre vlastní ikonické egyptské pamiatky vrátane sôch a sarkofágov. Zbierka sa formovala najmä v období po Napoleonovej výprave.
Berlín – Neues Museum má slávnu bustu Nefertiti, ktorá sa do Nemecka dostala po vykopávkach zorganizovaných Ludwigom Borchardtom v rokoch 1912–13.
New York – Metropolitné múzeum umenia (The Met) hostí množstvo egyptských artefaktov vrátane celého chrámu Dendur, darovaného USA po záchrannej misii UNESCO počas výstavby Asuánskej priehrady. V minulosti vystavovalo aj Tutanchamonovu zlatú masku, jedno z najdrahších starovekých umeleckých diel na celej planéte. Má nesmiernu hodnotu a bolo šťastím, že hrobku Tutanchamona objavili neporušenú so všetkými pokladmi.
Turín (Taliansko) – Egyptské múzeum v Turíne je tretie najväčšie na svete, s artefaktmi získanými predovšetkým počas expedície v období v roku 1820 a po ňom.
Komplikované obdobie egyptských vykopávok a súčasnosť
Obdobie vykopávok v 19. a začiatkom 20. storočia prinieslo svetlu sveta tisíce pokladov starovekého Egypta – no často za cenu zničenia hrobiek, zneuctenia zosnulých a obrovských strát pre samotný Egypt. To, čo dnes obdivujeme v múzeách Paríža, Londýna či New Yorku, je zároveň dôkazom kultúrneho rabovania, ktoré by dnes nebolo tolerované. Ak sa dnes objaví nejaký hrob, alebo podzemné priestory, často nájdeme aj údaj o tom, či bol navštívený vykrádačmi hrobiek, alebo zostal uchránený. Je to dôležitý údaj, ktorý napovedá mnohé ďalšie.
Je potrebné vnímať aj súčasnú, respektíve dobovú kultúru Egypta ako nie celkom pôvodnú. Staroveký Egypt bol iným národom s iným náboženstvom, vierou, politikou a spoločenským či politickým zmýšľaním. Príchod Arabov napríklad priniesol ničenie niektorých chrámov a vyobrazení ľudí, kde vysekávali tváre vyobrazených ľudí. Vykrádanie hrobiek miestnymi skupinami v tej dobe nebol braný ako útok na „vlastné kultúrne dedičstvo“.
Egypt sa v posledných desaťročiach snaží získať späť mnohé ukradnuté poklady, no ich návrat je zložitý a plný politických a právnych bariér. Medzitým múmie a poklady zostávajú po celom svete ako pripomienka éry, keď sa minulosť menila na tovar a zlato malo vyššiu cenu než dedičstvo.