Americká prohibícia (1920 – 1933) bola obdobím, kedy Spojené štáty zakázali výrobu, predaj a distribúciu alkoholických nápojov na federálnej úrovni. Tento krok, často spomínaný v mafiánskych filmoch a literatúre, mal ďalekosiahle následky nielen na americkú spoločnosť, ale aj na kriminalitu, politiku a kultúru tej doby.
Americká prohibícia – jej pozadie a príčiny
Prohibícia nevznikla náhle, bola vyvrcholením desaťročí trvajúceho tlaku rôznych hnutí. Hlavnými zástancami prohibície boli morálne a náboženské skupiny, predovšetkým „Temperance Movement“ (hnutie striedmosti), ktoré tvrdilo, že alkohol spôsobuje rodinné problémy, zvyšuje kriminalitu a negatívne ovplyvňuje pracovnú morálku. Tieto skupiny často zdôrazňovali škodlivý vplyv alkoholu na rodiny, najmä na ženy a deti, ktoré podľa nich trpeli kvôli nadmernej konzumácii alkoholu mužmi.
Jedným z hlavných zástancov prohibície bola Anti-Saloon League založená v roku 1893. Táto organizácia efektívne presadzovala zákazy na štátnej a lokálnej úrovni a získala podporu politických strán, najmä Republikánov a Progresívneho hnutia. Feministky, ako napríklad Carrie Nation, ktorá bola známa svojimi útokmi na bary, považovali alkohol za nástroj potláčania žien.
Situáciu ešte zhoršovala vlna prisťahovalectva zo strednej a východnej Európy, kde sa alkohol tradične považoval za súčasť kultúry. Niektorí Američania sa obávali, že prisťahovalci budú ešte viac konzumovať alkohol a ich „nemorálne“ správanie bude mať negatívny vplyv na americkú spoločnosť.
Prohibícia bola nakoniec zakotvená do americkej ústavy prostredníctvom 18. dodatku, ktorý bol ratifikovaný v roku 1919 a nadobudol účinnosť 17. januára 1920. Tento dodatok zakazoval výrobu, predaj a prepravu alkoholických nápojov. Na presadzovanie prohibície bol v roku 1920 prijatý Volsteadov zákon, ktorý definoval, čo presne je „alkoholický nápoj“ – všetko, čo obsahovalo viac ako 0,5 % alkoholu.
Dôsledky prohibície
Hoci sa prohibícia zaviedla s cieľom znížiť spotrebu alkoholu, mala paradoxne opačný efekt. Miesto toho, aby sa pitie alkoholu obmedzilo, vytvorila sa živná pôda pre čierny trh a organizovaný zločin. Kriminalita narástla, pretože dopyt po alkohole nezmizol – ľudia ho stále chceli konzumovať, len už nemohli legálne.
Nárast organizovaného zločinu
Prohibícia sa stala zlatou príležitosťou pre gangy a mafiánske organizácie. Al Capone, jeden z najslávnejších gangsterov tej doby, sa preslávil tým, že vybudoval obrovské impérium nelegálneho predaja alkoholu v Chicagu. Jeho operácie zahŕňali pašovanie alkoholu, podplácanie úradníkov, a dokonca aj násilné útoky na konkurenciu. Nelegálne bary, známe ako speakeasy, vznikali po celých Spojených štátoch, najmä vo veľkých mestách ako New York, Chicago a Detroit.
Gangy sa snažili kontrolovať distribučné siete alkoholu, čo často viedlo k brutálnym násilným konfliktom medzi rôznymi skupinami, ako napríklad Masaker na Deň svätého Valentína z roku 1929, kde Caponeho ľudia zavraždili sedem členov konkurenčného gangu.
Kriminalita a korupcia prenikali do rôznych úrovní vlády a polície, pričom mnohí úradníci brali úplatky, aby nezasahovali do nelegálneho obchodu s alkoholom.
Sociálne a kultúrne zmeny
Prohibícia dramaticky zmenila aj spoločenský život. Aj keď spotreba alkoholu klesla najmä v prvých rokoch prohibície, mnoho Američanov pokračovalo v jeho konzumácii. Speakeasy bary sa stali miestami, kde sa miešali rôzne spoločenské vrstvy, a tiež zohrali významnú úlohu v rozvoji jazzu.
Mladí ľudia, najmä ženy, začali vyzývavo ignorovať sociálne normy tej doby. Flapperky – mladé ženy s krátkymi sukňami a cigaretami – sa stali symbolom novej, modernizovanej spoločnosti. Pre mnohých bola prohibícia zákonom, ktorý sa oplatilo ignorovať, a to ešte viac posilnilo ich pocit odboja proti autoritám.
Zaujímavým vedľajším efektom prohibície bol aj vznik moonshine, nelegálne vyrábaného alkoholu. Tento často silne alkoholický nápoj sa vyrábal v tajných palierňach, najmä na juhu Spojených štátov, a stal sa synonymom riskantného podnikania.
Ekonomické dôsledky
Ekonomicky mala prohibícia tiež nečakané následky. Po zavedení prohibície stratila vláda USA obrovské príjmy z daní na alkohole, ktoré predtým tvorili významnú časť federálneho rozpočtu. Napríklad v roku 1910 tvorili dane z alkoholu 71 % z federálnych príjmov. S prohibíciou prišiel tento zdroj príjmov o viac ako polovicu. Tým sa ešte viac prehĺbila Veľká hospodárska kríza (1929).
Koniec prohibície a jej dedičstvo
Prohibícia sa stala jedným z najviac nepopulárnych zákonov v americkej histórii. Ekonomické problémy, narastajúca kriminalita a korupcia, ako aj nesúhlas s tým, že vláda zasahuje do osobného života občanov, viedli k tomu, že tlak na zrušenie prohibície neustále rástol. V roku 1932 bol zvolený prezident Franklin D. Roosevelt, ktorý podporoval jej zrušenie. V roku 1933 bol ratifikovaný 21. dodatok ústavy, ktorý oficiálne ukončil prohibíciu.
Dedičstvo prohibície, ktoré zostalo dodnes:
- Organizovaný zločin, ktorý začal rásť vďaka nelegálnemu obchodu s alkoholom, sa stal trvalou súčasťou americkej scény a prešiel na ďalšie nelegálne činnosti, ako je obchod s drogami.
- Verejnosť začala byť voči vládnym zásahom do súkromného života oveľa opatrnejšia.
- V kultúre sa prohibícia stala ikonickým obdobím, ktoré bolo neskôr zobrazené v množstve filmov a literatúry.
Americká prohibícia tak zanechala hlbokú stopu v dejinách Spojených štátov, a aj keď jej cieľom bolo zlepšiť spoločenskú morálku, v skutočnosti prispela k mnohým sociálnym, ekonomickým a kriminálnym problémom, ktoré v niektorých ohľadoch pretrvávajú dodnes.
Vedeli ste?
- Prohibícia sa týkala aj iných štátov a iných období. Dokonca aj v Európe
- Zákaz alkoholu dodnes platí predovšetkým v arabských krajinách