Slávny krach na americkej burze – známy ako “Čierny utorok” – bol jednou z najväčších finančných katastrof v dejinách Spojených štátov a symbolickým začiatkom Veľkej hospodárskej krízy. Tento dramatický kolaps trhov sa odohral v októbri 1929, kedy sa americká ekonomika nachádzala na vrchole divokého špekulatívneho boomu. Tento krach mal obrovské dôsledky nielen pre Spojené štáty, ale aj pre svet, a jeho následky sú cítiť dodnes.
Kedy sa krach na burze udial a prečo?
Krach na americkej burze sa odohral v dňoch 24. až 29. októbra 1929. Najkritickejším dňom bol 29. október, známy ako “Čierny utorok”, kedy došlo k najväčšiemu jednodňovému prepadu akcií v histórii. Už niekoľko dní predtým, 24. októbra, počas tzv. “Čierneho štvrtka”, sa na Wall Street začali objavovať prvé náznaky problémov, keď investori začali hromadne predávať svoje akcie. Trhy sa snažili tento prepad zastaviť, no len s malým úspechom. O päť dní neskôr sa situácia ešte viac zhoršila, keď ceny akcií úplne skolabovali.
Krach burzy neprišiel z ničoho nič – bol výsledkom dlhodobej kombinácie niekoľkých faktorov:
- Špekulatívna bublina – V 20. rokoch 20. storočia, známych ako “Roaring Twenties”, zažívali USA obdobie ekonomickej prosperity. Rastúce hospodárstvo a zvyšujúci sa dopyt po akciách vytvorili na trhoch špekulatívnu bublinu, kde sa ceny akcií rýchlo nafukovali bez ohľadu na skutočné hodnoty spoločností. Bežní ľudia a investori si často požičiavali peniaze, aby mohli nakupovať akcie, čo vytváralo neudržateľný rast.
- Investovanie na dlh – Mnoho ľudí nakupovalo akcie na tzv. margin, čo znamená, že si požičiavali peniaze od brokerov, aby mohli investovať do akcií. Keď ceny začali klesať, investori museli rýchlo splácať svoje dlhy, čo viedlo k masívnym výpredajom akcií a ďalšiemu prehlbovaniu krízy.
- Nerovnováha ekonomiky – Prosperujúce 20. roky boli sprevádzané vysokou nerovnováhou medzi chudobnými a bohatými. Priemerný Američan profitoval z ekonomického rastu oveľa menej než veľkí investori, čo znamenalo, že hospodárstvo bolo zraniteľné, pretože väčšina peňazí bola sústredená v rukách niekoľkých bohatých jedincov.
- Poľnohospodárska kríza – V 20. rokoch zažívalo americké poľnohospodárstvo recesiu, keďže prebytok produkcie viedol k nízkym cenám. To oslabilo ekonomiku, najmä vo vidieckych oblastiach.
Dôsledky krachu na burze
Krach burzy mal okamžitý aj dlhodobý dopad. Počas októbrového kolapsu stratil trh 25 % svojej hodnoty a v nasledujúcich rokoch padol ešte hlbšie, keď celková strata na trhoch dosiahla až 89 % oproti maximu z roku 1929. Tento krach odštartoval Veľkú hospodársku krízu, ktorá trvala až do začiatku 40. rokov.
Ako veľmi to zasiahlo USA a svet?
Spojené štáty zasiahla hospodárska kríza najtvrdšie. Milióny Američanov prišli o prácu – miera nezamestnanosti vzrástla až na 25 % do roku 1933. Banky začali masívne krachovať, pretože ľudia nedokázali splácať svoje úvery a mnoho bánk bolo nútených zatvoriť. Úspory bežných ľudí zmizli spolu s pádmi bánk, a tak sa ľudia ocitli v beznádejnej situácii.
Celosvetové dôsledky boli rovnako závažné. Spojené štáty boli najväčšou ekonomikou sveta a hospodárska kríza sa rýchlo rozšírila do Európy a ďalších častí sveta. Mnohé krajiny zažívali pokles priemyselnej výroby, obchod sa zastavil a svetová nezamestnanosť prudko vzrástla.
Koho sa krach dotýkal najviac?
Kríza zasiahla všetky vrstvy americkej spoločnosti, ale najviac postihnutí boli bežní ľudia a pracujúca trieda. Bohatí investori stratili svoje majetky, no tí, ktorí si požičiavali peniaze na investovanie, často prišli nielen o svoje investície, ale aj o svoje domovy a podniky.
Poľnohospodári, ktorí už pred krachom bojovali s nízkymi cenami, boli obzvlášť tvrdo zasiahnutí. Tí, ktorí nemohli splácať svoje dlhy, často prišli o svoje farmy, čo viedlo k masovému vysťahovaniu farmárov z pôdy.
Počas Veľkej hospodárskej krízy zaniklo mnoho významných spoločností a bánk. Bank of United States, jedna z najväčších bánk v New Yorku, skrachovala v roku 1930, čo spôsobilo paniku a vlnu ďalších bankrotov. Ďalšie spoločnosti, ako napríklad výrobca automobilov Duesenberg, ktorý vyrábal luxusné autá, sa ocitli v bankrote kvôli poklesu dopytu po drahých produktoch.
Život bežných ľudí
Bežní Američania zažívali počas krízy dramatický pokles životnej úrovne. Zatiaľ čo pred krachom si mnohí ľudia užívali prosperitu a nakupovali produkty na splátky, po krachu sa ocitli bez práce a bez peňazí. Obrovské množstvo ľudí stratilo svoje domovy a rodiny sa museli sťahovať do slumov alebo do tzv. Hoovervilles – chatrčových osád pomenovaných podľa prezidenta Herberta Hoovera, ktorý sa stal symbolom neschopnosti vlády riešiť krízu.
Chudoba viedla k zúfalstvu – mnohí ľudia sa museli postaviť do radov na jedlo, aby prežili. Charity a vládne organizácie neboli schopné pomôcť všetkým a situácia sa zhoršovala každým rokom.
Čo nasledovalo po kríze?
Počas krízy zvolili Američania za prezidenta Franklina D. Roosevelta, ktorý v roku 1933 spustil programy známe ako New Deal. New Deal zahŕňal rad opatrení na boj proti kríze – vláda začala financovať veľké verejné projekty, ako sú stavby ciest a priehrad, čo malo podporiť zamestnanosť. Zákony tiež zaviedli sociálne poistenie a ochranu pre pracujúcich.
Roosevelt podporil aj bankové reformy, ktoré zaviedli lepšiu reguláciu bánk a finančných inštitúcií, aby sa predišlo podobným katastrofám. Jeden z kľúčových zákonov bol Glass-Steagall Act (1933), ktorý oddelil komerčné bankovníctvo od investičného bankovníctva, aby sa zabránilo bankám používať vklady bežných ľudí na rizikové investície.
Dlhodobé dôsledky
Kríza a krach na burze priniesli zásadné zmeny do spôsobu fungovania finančných trhov a vládnych politík. Niektoré dôsledky sú viditeľné dodnes:
- Zákony na reguláciu trhov – Po kríze bola v roku 1934 založená Komisia pre cenné papiere a burzy (SEC), ktorá má dohliadať na fungovanie finančných trhov a chrániť investorov pred nekalými praktikami.
- Zákon o vkladoch – Boli zavedené zákony, ktoré chránili vklady bežných ľudí v bankách, čo viedlo k vzniku Federal Deposit Insurance Corporation (FDIC), ktorá poisťuje bankové vklady a chráni klientov bánk pred stratou úspor v prípade bankrotu.
- Lepšia regulácia a dohľad – Krach viedol k lepšej regulácii finančných trhov a k tomu, aby sa predišlo neudržateľným špekulatívnym bublinám, ako to bolo v 20. rokoch. Zákony zaviedli aj povinnosť firiem zverejňovať finančné informácie, čo zvyšuje transparentnosť trhov.