Renesancia bola v určitom slova zmysle konkurencia pre francúzsku gotiku. Vznikla v Taliansku a od 13. storočia sa postupne dostávala aj mimo jeho hranice. Postup šírenia je možné badať až do 17. storočia najmä na stavbách kaštieľov, ktorých práve v 17. storočí pribúdalo aj v našich končinách viac, než hradov.
Charakteristika renesančného slohu
Pre lepšie pochopenie renesancie je dobré porovnať si ju s gotikou, ktorej vplyv už z francúzskej architektonickej školy stihol ovplyvniť značnú časť Európy. Stavalo sa už nie z kameňa, hoci stále pri stavbe nechýbal, no hlavným stavebným materiálom boli tehly, menšie, no za to pre tvarovanie ideálnejšie. Typickými boli obdĺžnikové okná s dvojitým presklením, presné geometrické tvary, či kupolové strechy nad halami, rohmi, či vežami. Dojem pevnej kamennej stavby, hoci z tehál, mohli tvoriť kamenné obklady. Častým prvkom bolo spojenie takejto honosnejšej stavby so záhradou, či vlastným parkom. Na parky a anglické záhrady bol kladený mimoriadny dôraz aj v našich končinách najmä od 16. a 17. storočia. Parky a záhrady boli často doplnené jazierkami, fontánami a sochami. Sloh sa využíval najmä na kaštieľoch, radniciach, kúriách, vilách a vôbec meštianskych domoch. Svoje miesto majú v interiéry vitrážne okná, gobelíny a kazetové stropy. Tie môžeme badať v mnohých hradoch a kaštieľoch aj na Slovensku. Príkladom nádherných kazetových stropov je Bojnický zámok, hoci ten bol viac krát prestavovaný.
Najznámejšie stavby:
- zámok Chambord v strednom Francúzsku
- bazilika sv. Petra v Ríme
- Dóm vo Florencii
- bazilika Panny Márie v Ríme
Renesančné stavby na Slovensku
- Kaštieľ v Betlanovciach
- Meštianske domy v Banskej Štiavnici, Bardejove, Levoči
- Vplyv prestavby na Kežmarskom hrade
- Vplyv prestavby hradu Stará Ľubovňa
- Prestavba na Červenom Kameni
- Mestské paláce ako tie v Bytči, Topolčiankach, Tepličke nad Váhom a iných
