Navštíviť Peru alebo Bolíviu a nevidieť lamu je ako navštíviť Saharu a nevidieť ani zrnko piesku. Lama je symbolom týchto končín sveta a vôbec symbolom Južnej Ameriky. Mať na záberoch prácne a náročne vyšliapanú cestu na Machu Picchu a zachytiť aj lamu, to je naozaj mať dva symboly týchto končín na jedinom zábere. Lamy sa pohybujú voľne, no už ako domestikovaný živočích pred 5 000 rokmi tvorí neodlúčiteľnú súčasť života potomkov indiánskych domorodých kmeňov dodnes. Lamy sú v mnohých aspektoch zaujímavé a dokonca fascinujú aj nás Slovákov.
Máme na Slovensku niekoľko zariadení, chovov aj fariem, ktoré sa špecializujú na chov lám pre ich kožušinu a mäso. Na rovnaké účely sa chová aj vo svojej juhoamerickej domovine. Tam by sme si však museli pridať aj iné dôvody. Lamy sú stále dôležitými nosičmi tovaru horským terénom, ťahačmi pluhov na poliach a aj turistickou atrakciou. V niekoľkých chovoch na Slovensku je tomu podobne. Lama ťahá pozornosť návštevníkov a chcem ísť bližšie. Pomaznať sa s jej kožuchom a možno pocítiť jej možný prejav správania, kedy len tak zaprská a pozorovateľa „opľuje“.
Lama ako živočíšny druh
Lama sa do Ameriky musela dostať v dávnej minulosti cez Áziu podobne ako prví obyvatelia, pôvodné obyvateľstvo neskôr tvoriace známe ríše a národy predkolumbovskej Ameriky. Rozdielom však bolo pár miliónov rokov, pretože paleontológovia odhadujú prechod predkov súčasných lám do Južnej Ameriky v čase pred 3 miliónmi rokov. Druh je blízkym príbuzným bežnej ťavy, ale aj podobného druhu z Južnej Ameriky – alpaky. Ide o rodinu kopytníkov známu ako Camelidae, ktorú majú tieto druhy z dávnej minulosti spoločnú.
Delíme ich na dve skupiny. Tie domestikované, alebo na lamy guanako – čo znamená divú lamu bez svojho pána. Dospelá lama dosiahne výšku od 1,2 metra až do 1,8 metra, prípadne viac. Prekvapiť môže jej váha vysoko nad 100 kilogramov až do 200 kilogramov. Podobne ako ťavy, aj lamy majú schopnosť zadržiavať vo svojom tele tuk, ktorý je dôležitou zásobárňou látok v prípade, ak sa ocitnú dlhšie v púšti bez zdroja potravy a vody. Sú mimoriadne odolné. Zvládajú teplotné rozdiely aj silný chlad, či vietor. Do juhoamerickej púšte ako stvorené.
Niekoľko faktov o lamách stručne
- Dožíva sa približne: 15 – 20 rokov
- Kožušina má prevažne zastúpenie farieb ako: hnedá, čierna, biela, strakatá
- Vo voľnej prírode predátorov predstavuje len puma, kojoty a človek
- Výhradne bylinožravec
- Majú dlhý krk a dlhé nohy, čo je výhodné pre pohyb v púštnej a kamenistej horskej krajine.
- Dorozumievajú sa medzi sebou pomocou rôznych zvukov
- Sú známe svojou milou, aj tvrdohlavou povahou
- Niektoré lamy majú neprehliadnuteľne krivý chrup alebo podkus. Aj tým sa môžu podobať na ťavy.
Huňatá lama ako súčasť kultúry
V juhoamerických krajinách Peru, Bolívia a Chile sú lamy využívané na dopravu, ťahanie pluhov, produkciu mäsa a vlny. Samotná vlna a tkanie využívajúce tento materiál, je úzko spojený s tradičnými odevmi aj textilom v domácnosti. Odevná výroba je do značnej mieri odkázaná práve na lamy. Sú domácimi spoločníkmi podobne ako psy a predsa náročnejšie na priestor a starostlivosť. Predsa len veľké telo potrebuje väčší priestor. Mimo kožušinu a mäso sa využíva aj mlieko. To však v malej miere, pretože tvorba mlieka po narodení malej lamy sa u matky lamy po jednom mesiaci začína znižovať. Na to, aby malo mlieko využitie v gastronómii by museli nastať situácie, kedy je mladé odstavené od mlieka, ktoré pritom potrebuje k životu. Mlieko je pritom bohaté na laktózu a považované za nutrične hodnotné.
Lamám sú venované súťaže nie len v Južnej Amerike, ale aj v USA a v Európe. Chovatelia na celom svete vidia význam v tomto zaujímavom druhu. Pre kožušinu, ale aj v terapeutickom využití lám. To je doménou najmú poslednej dekády. Lamy majú významnú kultúrnu a symbolickú hodnotu pre pôvodné juhoamerické národy a jednotlivé regióny. Sú tiež dôležitou súčasťou lokálnych legiend a rituálov.
