Stolovanie stredoveku: jedlo podávali na pečive a psov mali na hygienu

Stolovanie stredoveku: jedlo podávali na pečive a psov mali na hygienu

Stolovanie v stredoveku je pre historikov v niektorých lokalitách veľkou záhadou, inde o stolovaní v pravom slova zmysle ani nemôže byť reč. Stredovek je známy mnohými poverami, zverstvami a udalosťami. Katolícka cirkev riadila životy, aj nejednu monarchiu, či správanie  mocipánov. V Európe vládla priepasť medzi chudobnými a bohatými.

Príbor sada

Mnohí hladovali najmä v obdobiach sucha, či vojen. V chudobných regiónoch bolo zvykom jedávať z jednej misy, v rukách a základným nástrojom, ktorý bol predchodcom klasickej zostavy príbora boli varechy, lyžice a nože. O vidličkách a prvých napichovadlách ešte nemôže byť reč. Veď fanatickí náboženskí šialenci považovali prvé výskyty vidličky pri obede za prejav kacírstva. Ak celé stáročia človek používal ruky stvorené Bohom a tieto ruky odrazu pri jedle odmietnete používať, duchovných išlo roztrhať. Trvalo teda istý čas, nech sa jej podarilo presadiť. Stredovek bol veľmi jednoduchý. Histórii príboru sa už venuje iný náš článok.

Jedlo kedysi a dnes

Človek neurodzeného stavu sa po stáročia naučil byť hladný len 1x za deň. To znamená, že mal potrebu jesť jeden krát a počas dňa si dať niečo v menšom objeme. Súčasný Slovák je naučený byť hladný 3x za deň, prípadne 2x. Stredoveký človek neprikladal jedlu takú slávnostnú funkciu a symboliku rodiny, ako dnes berieme nedeľný obed. Rituálne jedlá, oslavy, náboženské prepojenia boli o trochu významnejšie.

Psy na utieranie rúk a pečivo na servírovanie

Všade však hlavnú úlohu hrali ruky. O hygiene nemôže byť reč. Šľachta to však riešila po svojom. Aj v našom regióne sú zo stredoveku známe indície o tom, že sa na hradoch objavovali aj chlpaté plemená psov chovaných nie ani tak na kosti a zvyšky zo stola, ako na utieranie rúk. Nepredstaviteľné, no údajne sa mastné ruky od tukového mäsa utierali priamo do psov. O hygiene stále nemôže byť ani reč. Lepšie na tom bola šľachta v rámci samotného servírovania jedla. Majetní si dopriali mäso a rôzne prílohy zväčša na pecňoch chleba, alebo inom pečive, ktoré sa mohlo piecť len pre tento servírovací účel. Pečivo mohli aj konzumovať, ale nebolo to vždy podmienkou, pri ktorej by bolo posudzované zneváženie pripraveného jedla, ak pečivo zostalo celé. Servírovanie v chlebe je trendom aj na Slovensku v súčasnosti. Dlhé roky to tu nebolo, no najmä pre krémové polievky, cesnakové a husté mäsové polievky, držkové a guláše, je to ideálny spôsob podávania a gastro-zážitku.

Na pečive sa v niektorých kútoch sveta servíruje jedlo dodnes. Prípadne na banánových listoch vidíme servírovanie v exotických krajinách, kde banánovník plní viaceré úlohy a spotrebúva sa v podstate celý. V ázijských krajinách sú kultúrne celé stáročia používané paličky. Vidličky prenikli až vďaka medzinárodnému obchodu, prieniku západných kultúr a v turisticky populárnych letoviskách, kde prichádzajúci turisti nie sú vždy vyzbrojení znalosťami jedenia s paličkami. Zaujímavosťou stredoveku je aj hygiena na toalete a niektorých našich hradoch.


Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.