Švédsky jazyk (svenska) je jedným z najrozšírenejších jazykov v Škandinávii a je úradným jazykom Švédska a jednej z provincií Fínska, kde sa ho naučili aj miestni obyvatelia. Tento jazyk má bohatú históriu, zaujímavé prepojenia s inými škandinávskymi jazykmi a je považovaný za jeden z tých, ktoré sa pomerne ľahko naučia, ak ovládate príbuzné jazyky.
Švédsky jazyk a jeho pôvod
Švédčina patrí do germánskej vetvy indoeurópskej jazykovej rodiny, rovnako ako nórčina, dánčina, nemčina či angličtina. Základom švédčiny je stará severčina (fornnordiska), jazyk vikingskej éry, ktorý bol spoločný pre väčšinu škandinávskych krajín až do 11. storočia. Zo starej severčiny sa neskôr vyvinuli tri hlavné severogermánske jazyky – švédčina, nórčina a dánčina.
Od 13. storočia sa v Švédsku začali formovať prvé písané texty v švédčine, najmä zákonníky a náboženské spisy. V tomto období prešiel jazyk viacerými reformami, vrátane prijatia latinského písma, ktoré nahradilo staršie runy. V 16. storočí vydanie Biblie v švédčine pomohlo k stabilizácii písaného jazyka.
Podobnosti a rozdiely s inými škandinávskymi jazykmi
Švédčina je veľmi podobná dánčine a nórčine, ktoré tiež patria do severogermánskej vetvy. Tieto tri jazyky sú do istej miery vzájomne zrozumiteľné. Nóri napríklad často hovoria, že vedia čítať švédčinu aj dánčinu bez väčších problémov. Dánčina a švédčina majú podobnú gramatiku a slovnú zásobu, no rozdielne výslovnosťou – dánčina má jemnejšiu a „hmlistejšiu“ výslovnosť oproti zreteľnejšej švédčine.
Islandčina a faerčina síce patria do rovnakej severogermánskej skupiny ako švédsky jazyk, no sú vzdialenejšie. Takže Švédi si s týmito jazykmi rozumejú len minimálne. Naopak, fínčina, hoci sa v niektorých častiach Fínska švédčina používa ako úradný jazyk, patrí do úplne inej jazykovej rodiny (ugrofínske jazyky), čo spôsobuje veľké rozdiely medzi týmito dvoma jazykmi.
Kto sa môže ľahko naučiť švédčinu?
Ľudia, ktorí už hovoria niektorým zo severských jazykov (najmä dánčinou alebo nórčinou), sa zvyčajne dokážu naučiť švédčinu relatívne rýchlo. Vďaka podobnej gramatike, slovnej zásobe a písanej forme majú výhodu v porozumení. Taktiež hovoriaci holandsky a nemecky môžu nájsť veľa podobností, keďže všetky tieto jazyky majú spoločný germánsky pôvod.
Angličtina tiež zdieľa veľa základnej slovnej zásoby so švédčinou, čo môže uľahčiť učenie sa slovíčok. Napríklad, švédske slová ako „start“ (začiatok), „hotel“ (hotel) a „problem“ (problém) sú rovnaké alebo veľmi podobné tým v angličtine. Okrem toho má švédčina pomerne jednoduchú gramatiku – napríklad nepoužíva pády ako slovenčina. Existujú výrazy, slová a celé vety, ktoré by bolo možné povedať základnými slovíčkami a rozumeli by im Američania, Nemci, aj Švédi naraz. Napríklad taká otázka „Kan vi go?“ v podstate znamená v každej krajina to isté – „Môžeme ísť?“
Zaujímavosti o švédskom jazyku
- Švédsky systém tikania a vykazania: V švédčine sa používa formálne „ni“ a neformálne „du“, ale v bežnej komunikácii je neformálne „du“ používané oveľa častejšie, čo odráža rovnostársku kultúru Švédov.
- Fonetická harmónia: Švédčina je známa svojou melodickosťou a tonálnosťou, čo znamená, že výška tónu pri vyslovovaní niektorých slov môže zmeniť ich význam. Napríklad „anden“ znamená „kačica“ aj „duch“, ale podľa tónu viete, ktoré slovo myslíte.
- Slávny koncept „lagom“: Slovo „lagom“ znamená „tak akurát“, čo vystihuje švédsku filozofiu rovnováhy a skromnosti. Niečo nie je ani príliš veľa, ani príliš málo, ale práve tak, ako má byť.
Kde sa švédčina používa?
Švédčina je úradným jazykom Švédska a Fínska (konkrétne v pobrežných oblastiach a na Alandských ostrovoch). Aj v Estónsku má švédčina menšinový status, hoci sa tu nevyužíva tak často ako v minulosti. V globálnom meradle ju používa asi 10 miliónov ľudí, čo z nej robí najväčší škandinávsky jazyk. Okrem toho sa švédčina učí v školách po celom svete, hlavne v severnej Európe, a tiež medzi prisťahovalcami, ktorí prichádzajú do Švédska.