Uzbekistan (O’zbekiston Respublikasi) je vnútrozemský štát v Strednej Ázii, bývalá republika Sovietskeho zväzu, susediaca s Kazachstanom, Turkmenistanom, Kirgizskom, Tadžikistanom a Afganistanom. Rozprestiera sa na ploche 448 978 km2, pričom z toho 164 900 km2 pokrýva autonómna republika Karakalpakstan, ktorá je súčasťou Uzbekistanu, v jej severozápadnej časti. Hlavné mesto je Taškent.
Väčšinu krajiny tvorí Turanská nížina s plytkou panvou Aralu a na západe plošina Ustjurt. Uzbekistan je na východe krajinou hornatou vzhľadom na zdvíhanie pohorí Pamír a Ťanšan. Najvyšší vrch je Khazret Sultan 4643 m n.m.. Krajinu pretína skromná riečna sieť, najmä v úrodnej Ferganskej kotline. Život krajine dodávajú vody riek Amudarja, Syrdarja a Zeravšan. Počasie je kontinentálne so suchým podnebím a nedostatkom zrážok. 80% krajiny pokrývajú stepi alebo púšť Kyzylkum. Pôvodné Aralské more, dnes len jazero, je bezodtokovou vodnou plochou, ktorá stratila väčšinu svojho územia za posledných 20 rokov. Východné vyschnuté oblasti sa dnes nazýva púšť Aralkum.
32 miliónov obyvateľov tvoria z 71% turkickí Uzbekovia, zaujímaví svojimi starými kultúrnymi tradíciami, čím sú veľmi podobní na Karakalpakstancov 2,1%, Rusi 8,3%, susední Tadžici 4,7%, Kazaši 4,1% a Tatari 2,4%. V hlavnom meste Taškent žije 2 500 000 obyvateľov. Majoritné postavenie má v krajine islamské náboženstvo, až 88%, kým pravoslávne len 9%.
Uzbekistan a jeho dejiny
Od 6. až 4. storočia p.n.l. bolo územie súčasťou Perzskej ríše. Alexander Veľký ho obsadil a ovládol v rokoch 329 až 327. Následne sa stalo súčasťou ríše Seleukovcov, Grécko-baktrijského štátu a ríše Kušanov. V 6. storočí sa v oblasti objavili turecké kmene a od 8. storočia bolo územie súčasťou arabskej ríše, čo prinieslo islamizáciu. V 13. až 15. storočí datujeme nadvládu Zlatej hordy a Timurovcov. Už v 16. storočí na územie Uzbekistanu vpadli kočovné uzbecké kmene a dali identitu a meno celej krajine. V druhej polovici 19. storočia územie anektovalo Rusko. Nepokojné obdobie vyústilo do občianskej vojny v rokoch 1918 až 1920, po čom nasledovalo vytvorenie autonómnej Turkestanskej SSR a následne bola krajina súčasťou SSSR. Od roku 1991 je krajina samostatná.
Turizmus v krajine
Uzbekistan má viac ako 20 letísk, 6 z nich je medzinárodných. Spojenie s tureckými a ruskými metropolami je najmä s letiskom Taškent, Samarkand, Andizhan, Fergana, Bukhara. Priame pravidelné spojenia so západnou Európou chýbajú. Pozemná doprava je na dobrej úrovni v rámci miest. Hlavné mesto Taškent má metro, systém hromadnej dopravy, taxíky. V krajine premávajú rýchlovlaky medzi Taškentom a Samarkandom, je to tiež najrušnejšia turistická trasa. Vybudovaný je systém autobusovej dopravy, čo umožňuje rozvoj turizmu prevažne návštevníkov z Ruska a záujemcov o individuálne cestovanie najmä za historickými pamiatkami a UNESCO pamiatkami.
foto: Samarkand
UNESCO pamiatky
Itchan Kala – historické mesto nachádzajúce sa za vysokými zachovalými hradbami v starej oáze menom Khiva. Bola poslednou stanicou karaván na dlhej ceste do Iránu. Obsahuje 50 historických pamiatok a 250 stavieb prevažne z 18. a 19. storočia
Bukhara – historické mesto stojace na Hodvábnej ceste, staré viac ako 2000 rokov so zachovanými stredovekými stavbami. Zaujímavou je hrobka Ismaila Samaniho a islamská architektúra od 10. storočia. Na zozname UNESCO je od roku 1993.
Registan – historické centrum starovekého mesta Samarkand tvorí námestie a tri bohato zdobené budovy islamských škôl Ulugh Beg Madrasah, Tilya-Kori Madrasah a Sher-Dor Madrasah v nezameniteľnej islamskej architektúre. Postavené boli v rokoch 1417 až 1636.
Shah-i-Zinda – je nekropola s ďalšími budovami na severovýchode Samarkandu, ktorých vek sa datuje od 9 až do 19. storočia
Gūr-i Amīr – mauzóleum ázijského dobyvateľa Tamerlána s nádhernou islamskou architektúrou, bohato zdobenými fasádami s modrými prvkami. Súčasťou stavby je aj niekoľko okolitých stavieb a hradieb.
Národné parky
Národný park Zaamin – najstaršie chránené územie krainy, od roku 1926, sa nachádza v údoliach Kulsoy, Guralash, Baikungur a Aldashmansoy s celkovou rozlohou 159 km2.
Ugam-Chatkal je druhým národným parkom v krajine, založený v roku 1992 po zreorganizovaní biosférickej rezervácie Chatkal. Nachádza sa v horách západného Ťanšanu s celkovou rozlohou 668 350 hektárov, čím je najväčšou chránenou oblasťou v krajine. Žije tu 280 druhov fauny z toho 44 druhy cicavcov, 200 druhov vtákov a 16 druhov plazov a viac ako 2200 druhov rastlín.
Súčasťou chránených oblastí krajiny je 9 národných rezervácií nachádzajúcich sa prevažne v dolinách a v povodí riek.
(M)