Káva je jedným z najpopulárnejších nápojov na svete a pre mnohých z nás je neodmysliteľnou súčasťou každodenného života. Okrem toho, že nám poskytuje energiu, koluje o nej aj zopár zaujímavostí, ktoré možno nepoznáte. Prečítajte si náš článok a zistite o nej sedem fascinujúcich faktov.
Najviac kávy pijú Fíni
Možno vás tento fakt prekvapí, no najviac kávy nevypijú Taliani, ale Fíni. Tí v priemere na jedného obyvateľa vypijú približne 4 kávy denne. Najväčší, kávičkári však za deň zvládnu vypiť dokonca osem až deväť šálok. Káva je takou súčasťou ich kultúry, že na ňu majú povinné prestávky počas práce. Hneď za nimi sú potom Nóri a Dáni.
Najviac kávových zŕn sa pestuje v Brazílii
V pestovaní je však na prvom mieste Brazília. Brazílski farmári ročne vyprodukujú približne 2,68 kiloton zrnkovej kávy. Na vrchole je ako svetový producent už 150 rokov, a to najmä vďaka dobrým klimatickým podmienkam. Práve vysoká nadmorská výška, rovnomerné teploty po celý rok sú ideálne na pestovanie zŕn Arabiky a Robusty.
Kávové zrná nie sú zrná
Vedeli ste, že kávové zrno nie je naozaj zrno, a že keď pijete kávu, vychutnávate si ovocie? Kávovník je totiž ovocný strom, ktorého plody sú vlastne kôstky. Kávové zrná sú teda kôstky kávových čerešní. Nevyužívajú sa len kôstky, ale aj šupka, z ktorej sa v niektorých krajinách vyrába čaj zvaný cascara.
Druhy kávových zŕn
Existujú dva najznámejšie druhy kávových zŕn – Arabika a Robusta. Líšia sa od seba chuťou a iným obsahom kofeínu. Arabika má nižší obsah kofeínu a vyššie množstvo olejov a cukrov. Práve cukry pri pražení karamelizujú a dodávajú káve sladký a ovocný tón. Na druhú stranu Robusta má oproti Arabike raz také množstvo kofeínu, no neobsahuje toľko olejov a cukrov. Práve preto je jej chuť horkejšia a zemitejšia.
Niekoľko ľudí sa pokúsilo kávu zakázať
Predstavte si, že by ste si jedného dňa nemohli pripraviť svoju oblúbenú šálku kávového nápoja. Také niečo sa v histórii ľudstva naozaj stalo. Bolo to napríklad v roku 1511, keď ju zakázali lídri v Mekke, pretože verili, že podnecuje ľud k radikálnemu mysleniu.
Kávu sa snažili zakázať aj 16. storočí duchovní, ktorí ju nazývali „satanským nápojom“. Prijali ju až vtedy, keď ju v roku 1600 pápež Klement VII, pokrstil a zákaz zrušil.
Aj v Osmanskej ríši boli ľudia za pitie kávy trestaní a trestom bola zvyčajne smrť. Jedným z dôvodov, prečo bola káva tak dlho zakázaná, bolo pre jej povzbudzujúci účinok. Nepáčilo sa im tiež, že ľudia sa pri jej pití zhromažďovali, aby diskutovali o svojich myšlienkach a nápadoch.
Káva objavená pastierom kôz
Legenda hovorí, že kávu po prvýkrát objavil pastier kôz Kaldi. Príbeh je o tom, že Kaldi si všimol, ako majú po zjedení bobúľ z istého stromu jeho kozy priveľa energie. So svojím zistením sa podelil s mníchom z miestneho kláštora, ktorý si z bobúľ pripravil nápoj a zistil, že vďaka nemu môže menej spať. O svoje znalosti sa podelil s ostatnými mníchmi v kláštore a zvesti o plodoch, ktoré dodávajú energiu sa začali rýchlo šíriť po celom svete.
