Internetom sa pravidelne šíri senzácia, že zverokruh má v skutočnosti trinásť znamení a jedno z nich bolo kedysi zámerne odstránené. Niekedy sa pritom omylom spomína Vodonos, ten však zo zverokruhu nikdy nevypadol. Ako „Vodnár“ patrí medzi tradičných dvanásť znamení dodnes. Tým údajným „strateným“ znamením je Hadonos, latinsky Ophiuchus. Ide o skutočné súhvezdie, cez ktoré počas roka prechádza Slnko. Napriek tomu nie je súčasťou bežného astrologického zverokruhu. Dôvod je jednoduchší, než naznačujú rôzne záhadné teórie. Totiž astronomické súhvezdia a astrologické znamenia nie sú to isté.
Hadonos existuje, ale nie ako tradičné znamenie
Hadonos je jedno z 88 súhvezdí, ktoré dnes oficiálne uznáva Medzinárodná astronomická únia. Zobrazuje postavu držiacu hada a v antickej tradícii sa spájal najmä s bohom liečiteľstva Asklepiom.
Súhvezdie sa nachádza medzi Škorpiónom a Strelcom. Ekliptika, teda zdanlivá ročná dráha Slnka po oblohe, prechádza aj jeho územím. Z astronomického pohľadu preto Hadonos skutočne patrí medzi súhvezdia, cez ktoré Slnko počas roka prechádza.
Podľa hraníc dnešných súhvezdí sa Slnko nachádza v Hadonosovi približne od 29. novembra do 18. decembra. Presný okamih prechodu cez hranicu sa môže v jednotlivých rokoch mierne líšiť. Astronomicky teda Slnko trávi v Hadonosovi viac času než napríklad v súhvezdí Škorpióna. To však ešte neznamená, že človek narodený v tomto období musí mať nové astrologické znamenie.
Znamenie nie je to isté ako súhvezdie
Základom nedorozumenia je zamieňanie dvoch rozdielnych pojmov. Súhvezdie je v modernej astronómii presne vymedzená oblasť oblohy. Súhvezdia majú rozdielne tvary a veľkosti. Slnko nimi preto neprechádza rovnako dlho. Znamenie zverokruhu je matematický úsek kruhu. Tradičný zverokruh rozdeľuje ekliptiku na dvanásť rovnako veľkých častí, pričom každá má 30 stupňov. Dvanásť úsekov po 30 stupňov vytvára celý kruh s 360 stupňami.
Tento systém vytvorili babylonskí učenci približne na konci 5. storočia pred naším letopočtom. Nešlo o jednoduché obkreslenie skutočných rozmerov súhvezdí. Bol to pravidelný matematický model rozdelený na dvanásť častí, ktoré boli pomenované podľa významných súhvezdí nachádzajúcich sa v ich blízkosti.
Astrologický Strelec preto nie je totožný s astronomickým súhvezdím Strelca. Podobne astrologický Škorpión nie je presnou kópiou oblasti oblohy, ktorú astronómovia označujú ako súhvezdie Škorpióna.
Prečo bolo zvolených práve dvanásť znamení
Dvanásť bolo praktické číslo. Súviselo s dvanástimi časťami roka a umožňovalo rozdeliť kruh na rovnaké úseky. Dvanásť sa dá ľahko deliť dvoma, tromi, štyrmi aj šiestimi, čo bolo výhodné pri výpočtoch a vytváraní symetrického systému. Babylončania teda nevzali trinásť nerovnako veľkých súhvezdí a jedno z nich následne nevyhodili. Vytvorili dvanásť rovnakých znamení, pričom ich názvy odvodili od vybraných obrazcov na oblohe.
V starších mezopotámskych zoznamoch sa pri dráhe Mesiaca nachádzalo viac hviezdnych obrazcov než dvanásť. Pri vzniku jednotného zverokruhu však učenci zaviedli pravidelné členenie na dvanásť tridsaťstupňových znamení. Hadonos nebol súčasťou tohto štandardného astrologického systému.
Presnejšie je preto povedať, že Hadonos nebol zo zverokruhu vyradený. Ako trináste klasické znamenie v ňom nikdy nebol. Internetové senzácie tak zostávajú senzáciami, no nepravdivými.
Kedy sa zistilo, že Slnko prechádza Hadonosom?
Nebolo to prekvapenie modernej doby, kdeže! Hadonoša poznali už starovekí Gréci a jeho polohu zaznamenávali dávni astronómovia. Starí pozorovatelia oblohy teda vedeli, že sa nachádza v blízkosti dráhy Slnka. Dnešné jednoznačné tvrdenie, že Slnko vstupuje na územie konkrétneho súhvezdia, však súvisí s moderným vymedzením ich hraníc. Medzinárodná astronomická únia schválila oficiálne hranice súhvezdí v roku 1928 a ich úplné mapy boli publikované v roku 1930. Odvtedy každé miesto na oblohe patrí do jednej presne stanovenej oblasti.
Keď Slnko podľa týchto hraníc prejde zo Škorpióna do Hadonosa a neskôr do Strelca, ide o astronomický údaj. Neznamená to, že astronómovia v roku 1930 vytvorili nové znamenie horoskopu. Iba presne určili hranice súhvezdí.
A čo posun hviezd v priebehu tisícročí?
A čo keď existuje… pomalá zmena orientácie zemskej osi? Zem sa nespráva ako dokonale stabilný presne sa otáčajúci kolovrátok. Zemská os nemení svoj smer úplne stabilne. Veľmi pomaly sa „kolíše“ a približne raz za 26-tisíc rokov opíše celý kruh. Tento jav sa nazýva precesia. Z pohľadu jedného ľudského života ide o takmer nepostrehnuteľnú zmenu, počas stáročí a tisícročí však posúva polohu rovnodenností voči hviezdam.
Preto sa dnešné polohy súhvezdí už nezhodujú s astrologickými znameniami tak, ako sa zhodovali v staroveku. Človek, ktorého západný horoskop označuje napríklad za Barana, sa môže v skutočnosti narodiť v čase, keď sa Slnko z astronomického pohľadu nachádza pred súhvezdím Rýb.
Západná, takzvaná tropická astrológia však neurčuje znamenia podľa aktuálnych hraníc súhvezdí. Zverokruh začína jarnou rovnodennosťou a delí rok na dvanásť rovnakých častí. Preto precesia ani súhvezdie Hadonosa tradičný počet dvanástich znamení nemenia.
Aké by boli dátumy trinásteho znamenia?
V populárnych článkoch sa pre Hadonosa najčastejšie uvádza obdobie približne od 29. novembra do 18. decembra. To sú však astronomické dátumy prechodu Slnka cez dnešné hranice súhvezdia, nie všeobecne uznávané dátumy astrologického znamenia. Ak by niekto vytvoril systém založený priamo na skutočných súhvezdiach, jednotlivé obdobia by nemali rovnakú dĺžku. Slnko sa pred niektorými súhvezdiami nachádza iba niekoľko dní, pred inými celé týždne. Takýto systém by už nebol tradičným zverokruhom s dvanástimi rovnakými znameniami.
Existujú jednotlivci a moderné astrologické smery, ktoré Hadonosa používajú. Nejde však o súčasť klasickej západnej ani bežnej siderickej astrológie.
