Sever, juh, východ a západ považujeme za pevné body, podľa ktorých sa orientujeme v krajine aj na mapách. Ich názvy však vznikali dávno pred kompasom a sever nebol vždy automaticky zobrazovaný v hornej časti mapy. Vyzerá to ako samozrejmé pravidlo, ale v skutočnosti ide o výsledkom pozorovania prírody, vývoja kartografie a postupného prijatia jednej zaužívanej konvencie.
Názvy svetových strán súvisia so Slnkom
Najjednoduchšie bolo odlíšiť východ a západ. Slovenské slovo východ označuje miesto, kde Slnko „vychádza“, zatiaľ čo západ súvisí s jeho zapadaním. Podobné pomenovania vznikli v mnohých jazykoch nezávisle od seba. Aj anglické slovo east má pôvod spojený so svitaním a west s večerom.
Sever a juh sa určovali zložitejšie. Ľudia na severnej pologuli si všímali polohu Slnka na poludnie, smer tieňov a pohyb hviezd okolo severného nebeského pólu. Slovenské názvy sever a juh pochádzajú zo starších slovanských pomenovaní. Pri slove juh sa predpokladá súvislosť so svetlom, žiarou alebo stranou, na ktorej je poludňajšie Slnko najvýraznejšie.
Staré mapy nemali vždy sever hore
Na Zemi ani vo vesmíre neexistuje prirodzené „hore“ a „dole“. Mapu možno otočiť ktorýmkoľvek smerom bez toho, aby sa zmenila skutočná poloha krajín. To len ľudia pozemšťania sa naučili pre jednoduchšie stvárnenie polohy severu a všetkých máp, nech sedia vzájomne na seba, našli spôsob, ako systém zjednotiť.
Mnohé stredoveké kresťanské mapy mali hore východ, ktorý bol spájaný s rajom, Jeruzalemom a náboženskou symbolikou. Odtiaľ pochádza aj slovo orientovať sa, odvodené od latinského pomenovania východu. V islamskej kartografii sa zase často zobrazoval hore juh. Známa mapa sveta, ktorú v 12. storočí vytvoril geograf al-Idrísí, má juh hore a sever dole. Niektoré námorné mapy sa otáčali jednoducho tak, aby sa pobrežie čo najlepšie zmestilo na dostupnú plochu.
Nezabúdajme na glóbus
Póly a spôsob otáčania zeme a teda aj glóbusov však prinieslo voľbu náhľadu na Zem. Horná pologuľa sa lepšie pozerá a tiež obsahuje všetky krajiny a civilizácie, kolísky civilizácie, kultúr a veľké kultúrne či politické centrá. Krajiny, ktoré stáli za výrobou glóbusov a vývoj kartografie sú práve tie, ktoré sú na severnej pologuli. Dá sa tak odľahčene povedať, že to najpodstatnejšie, čo na Zemi v danom čase bolo – zároveň najzdokumentovanejšie – bolo na severnej pologuli.
Prečo napokon zvíťazil sever?
Sever sa v hornej časti máp presadzoval postupne. Pomohlo obnovenie antickej geografickej tradície Klaudia Ptolemaia, rozšírenie magnetického kompasu, rozvoj námornej navigácie a neskôr aj tlač máp. Európski kartografi potrebovali jednotné pravidlá, aby sa mapy dali ľahšie vyrábať, porovnávať a používať.
Sever hore teda nie je prírodný zákon, ale praktická dohoda, ktorú upevnila európska kartografia. Ani kompas pritom neukazuje presne na geografický severný pól. Jeho strelka smeruje k magnetickému severu, ktorého poloha sa mení a môže sa od geografického severu odchyľovať. Moderné navigácie navyše často mapu otáčajú podľa smeru jazdy, takže „hore“ opäť nemusí znamenať sever.
