Je zvláštnosť, že jeden z najznámejších Štúrovcov má v mnohých učebniciach dejepisu zmienku v jedinej vete, respektíve ho uvádzajú zdroje len ako autora textu k hymne na nápev ľudovej piesne Kopala studienku. Aj dnes však narazíte na množstvo Slovákov a “hejSlovákov”, ktorí ani len netušia, kto je to Janko Matúška a značné rezervy majú školáci aj dospelí. V tomto roku si pripomíname 200 rokov od jeho narodenia. Vďačíme mu za text hymny, no hymnou pôvodne vôbec nebola. Viete, k čomu skladba mala slúžiť a prečo má taký obsah?
O živote Janka Matúšku
Janko Matúška sa narodil 10. januára v roku 1821 v Dolnom Kubíne. Hoci vyrastal v remeselníckej rodine, pôvodom patril ku šľachtickému rodu Matúškov z Tvarožnej a Vyšných Ráztok (de Tvarozsna et Felsőrasztoka). Do ľudovej školy chodil v rodnom Kubíne a neskôr sa dostal na evanjelické lýceum v Bratislave. Práve vďaka štúdiu na lýceu sa zaradil medzi štúrovcov, udržiaval priateľstvo s niekoľkými jej predstaviteľmi. Jeho najbližším priateľom bol Janko Kráľ. Mal blízky vzťah k ľudovým povestiam, ktoré prepisoval, veršoval, tvoril básne k rôznym príležitostiam s prvkami vlastenectva. V čase maďarizácie a útlaku slovenčiny nevyhnutnosť.
Bol členom Ústavu reči a literatúry československej. Jeho život zmenili udalosti v roku 1844, ktoré by mali byť mnohým Slovákom dobre známe. V tomto roku prepustili Ľudovíta Štúra z postu zástupcu profesora. Dôvodom malo byť, že sa podieľal na protestnej prosbe, známej ako Prestolný prosbopis cisárovi, v ktorej sa vzdelanci Slováci sťažujú na maďarizáciu a pošliapavanie slovenčiny ako jazyka. Poukazovali pritom na bezprávie, ktoré dolieha a bežný ľud, ak je trestaný a odsúdený rozsudkom v maďarčine napriek tomu, že ide o jazyk absolútne odlišný a jazyk nanútený. Janko Matúška bol jedným z viac ako dvoch desiatok študentov, ktorí na protest voči prepusteniu Štúra zo školy odišli a vydali sa na protestný pochod. Po istom čase sa vrátil na Oravu, kde pracoval ako vychovávateľ a zároveň sa venoval organizovaniu národnooslobodzovacieho hnutia na Orave. Za celý svoj život vydal len jediné dielo, Siroty v roku 1846. Až v roku 1921 vyšli v Matici Slovenskej jeho diela v zbierke Sobrané spisy básnické. Zomrel na následky ťažkej choroby 11. januára v roku 1877. V rodnom Dolnom Kubíne má pamätník s bustou a časťou textu národnej hymny.
Ako to bolo s hymnou?
22 študenti, ktorí odišli z lýcea na protestný pochod, mohli mať v hlave rôzne myšlienky. Ich povzbudenie a usmernenie však mohla mať na svedomí práve Nad Tatrou sa blýska, ktorú napísal Matúška práve na povzbudenie ich protestu. Originál jeho poznámok sa nezachoval. Iba ak zápisky v zápisníku Viliama Pauliny-Tótha. Časť z tejto povzbudzujúcej piesne sa v roku 1918 stala v časoch prvej Československej republiky slovenskou národnou hymnou. Zmenilo sa to počas II. svetovej vojny za čias Slovenského štátu, kedy sa hymnou stala skladba Hej Slováci. Po nej sa však Slovensko opäť vrátilo k Matúškovej povzbudzujúcej piesni.
Jeho 200. výročie narodenia si tento rok pripomenie aj nové vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky. Viac o bankovke nájdete aj na: https://www.facebook.com/EuroSouvenirSK/
