ZN.SK
štátna vlajka Jamajka

Štátne vlajky a fakty, kuriozity a zákony zo sveta, ktoré sa ich týkajú

Štátne vlajky sú dôležitý štátny symbol. V obrazovej podobe vyjadruje bez písma a nápisov krajinu, národnosť, príslušnosť a jednoducho odlišuje ľudí, plavidlá, či rôzne rozhrania…

Štátne vlajky sú dôležitý štátny symbol. V obrazovej podobe vyjadruje bez písma a nápisov krajinu, národnosť, príslušnosť a jednoducho odlišuje ľudí, plavidlá, či rôzne rozhrania. Ľahko nimi označíme aj príslušný jazyk, alebo odlíšime športové mužstvá a súperiace krajiny. Kým v Európskom parlamente štátne vlajky jednotlivých krajín pred časom dostali stopku, všade inde ich význam naďalej zostáva. Viažu sa k ním aj rôzne zaujímavosti, či kuriozity.

štátna vlajka Jamajka

Jamajka je jedinečná

Jamajka je jediný štát sveta, ktorý nemá na vlajke červenú, modrú, ani bielu farbu. Všetky ostatné krajiny, vrátane Bahrajnu, odtieň niektorej z týchto troch v podstate základných farieb má. Jamajka má vlajku zloženú z čiernej, žltej a zelenej.

Haiti a Lichtenštajnsko ako vajce vajcu

HaitiLichtenštajnsko v roku 1939 na olympijských hrách šokovala skutočnosť, ktorú si nikto predtým poriadne neuvedomil ako problém. Obe krajiny totiž hrdo niesli to isté rozloženie farieb. Historický vývoj oboch krajín bol pritom odlišný a aj význam ich vlajky – modrého a červeného pruhu pod sebou, bol iný. V každom prípade, po tejto skúsenosti Haiti do stredu umiestnilo národný znak. Lichtenštajnsko do hornej ľavej časti umiestnilo symbol koruny. To postačilo, aby vznikli dve rozdielne vlajky.

štátna vlajka Haiti

foto: vlajka Haiti

štátna vlajka Lichtenštajnsko

foto: vlajka Lichtenštajnska

Vlajka USA

Na vlajke Spojených štátov amerických symbolizuje každá hviezda jeden štát z 50. Za svoju históriu sa vlajka menila už 25x podľa toho, ako rýchlo sa pridávali štáty do únie. Reálne existuje 45 návrhov. Naposledy sa menila v roku 1960 a jej návrh pôvodne vytvoril 17 ročný študent Robert G. Heft. Jeho učiteľ Stanley Pratt mu vtedy oznámkoval projekt na B. Lenže z pomedzi 1 500 študentských návrhov si prezident Dwight D. Eisenhower nakoniec vybral práve jeho, hoci pozostával z minimálnych zmien. Učiteľ následne zmenil názor a oznámkoval ho na A.

štátna vlajka USA

Prvá na Mesiaci

Vlajka umiestnená na inom vesmírnom telese mimo Zem ako prvá bola tá v roku 1969. posádka Apollo 11 ju umiestnila na povrchu Mesiaca. Zaujímavosťou je, že textilná vlajka, ktorú neskôr vystužili drôtom, aby bola vlajka vzpriamená, nebola vyrobená na to, aby bola na Mesiaci. Išlo o obyčajnú nylonovú vlajku, ktorú kúpili z vládneho katalógu za 5,50 dolárov. Predpokladá sa, že farby pôsobením slnečného žiarenia bez atmosféry a pre radiáciu dávno vybledli. Vlajka, ak ju nezrútil presný meteorit, či vesmírny prach, stojí dodnes, zrejme ako biela.

Najhlbšia

Najhlbšie zasadená štátna vlajka leží na dne Severného ľadového oceánu v hĺbke 4261 metrov. Položila ju ta ruská ponorka Mir-1. Stalo sa tak v roku 2007 na dne Severného magnetickékho pólu, keďže ten sa nenachádza na súši. Šlo tak o symbolický akt nárokov na ropu v tejto oblasti.

Papagáj

Najfarebnejšie vlajky sveta sú tie pre San Maríno a pre Ekvádor. Obe majú 12 farieb.

štátna vlajka San Maríno

foto: vlajka San Marína, ktorému sa venujeme v samostatnom článku.

Megagigaveľká vlajka na žrdi

Najväčšia vlajka, aká kedy v histórii ľudstva viala na vlajkovej žrdi, mala rozmer 2058 m2. Šlo o mexickú vlajku vztýčenú v roku 2011. 34,3 metrov na výšku a 60 metrov na šírku. Postavená bola 2. decembra 2011 v meste Piedras Negas na 100 metrovom stožiari.

Vlajka na „Dankovom stožiari“

Pri budove Slovenského parlamentu na hradnom kopci v Bratislave stojí od leta 2019 stožiar a na ňom jedna z najväčších slovenských vlajok, ktoré vlajú v exteriéri, ak nie celkom najväčšia. Výnimočná stavba stožiara bola vnímaná negatívne len pre osobu Antona Danka, prečo aj získal názov „Dankov stožiar“. Bulvárny a hejterský pohľad však nehľadel na symboliku, význam a hodnoty takýchto stavieb, ktoré z nejakých dôvodov donedávna chýbali. Aj prítomnosť slovenských vlajok na hradoch je pomerne stále u nás novinkou, hoci niečo podobné existuje vo vyspelých krajinách dokonca celé stáročia. 30 metrov vysoká stavba stála takmer 60 000 eur a na jej financovaní sa podieľala zbierka ľudí zo Slovenska, ako aj z radov politikov. Ľudia nemuseli vyraziť do ulíc pre ďalší z viacerých dôvodov. Výstavba tak nešla z vreciek „daňových poplatníkov“ ako znie obľúbená fráza verejnosti k rozhodnutiam vlády, nech je akejkoľvek farby.

Primárne má ísť o dôstojnú reprezentáciu národnej vlajky. Ako dôležitý symbol ani nemôže mať lepšie miesto. S tým súhlasí nemalý počet Slovákov, ktorí prispeli, alebo v čase výstavby chceli prispieť na jeho stavbu. Samotný Anton Danko vtedy podľa medializovaných informácií prispel sumou 9 000 EUR.

Skorá rána na Islande

Rôzne krajiny majú rôzne obmedzenia, kedy je možné a kedy nie vyvesiť vlajku na žrde. Tie sú zväčša súčasťou priestorov a nádvorí úradných budov, múzeí, dopravných uzlov a inštitúcií. Vlajky na stožiaroch na Islande majú svoje pravidlá. Podľa zákonov sa nemôžu vztýčiť skôr ako o siedmej ráno. Takéto pravidlo by na Slovensku bolo problém.

štátna vlajka Iceland, Island

Mnoho obecných úradov si niektoré vztyčovacie mechanizmy zamykajú, alebo tie v zlom stave ponechajú poškodené. Počas majstrovstiev sveta v hokeji totiž u nás niektoré vlajky miznú.

Dáni nemôžu ničiť žiadnu, okrem svojej

Dánsku je ničenie štátnych vlajok iných krajín trestné. Hanobiť, poškodzovať, urážať, karikaturizovať. To kuriózne na celej veci je, že sa spomínajú len vlajky cudzích štátov a poškodzovanie vlastnej štátnej vlajky trestné nie je.

Fínska vlajka sa nesmie sušiť vonku

Fínska vlajka, ktorá bola po znečistený opratá, sa nesmie sušiť vonku. Vešať ju mokrú je totiž zakázané.

Fínska vlajka

Chránené štátne symboly

Pálenie vlajky, či iné znehodnotenie štátnych symbolov je vážny trestný čin v mnohých krajinách. Ide o vec možných naštrbených medzinárodných vzťahov a diplomacie. Stačí, že sa nájde jeden odvážlivec s pohnutým rozumom, ktorý sa odhodlá k verejnému, alebo zaznamenanému páleniu vlajky. Takýto akt je bulvárom a denníkmi mimoriadne obľúbený pre rôznorodú fantáziu a využiteľnosť šokujúcich titulkov. V Izraeli si za niečo také posedíte tri roky, vo Francúzsku aj 6 mesiacov. Sú krajiny, kde by za to bola guľka do hlavy. V minulosti to boli hlavne diktatúry, ktoré vynášali tie najprísnejšie tresty.

Brazílska vlajka a jej hviezdy

Na brazílskej vlajke je 27 hviezd. Symbolizujú nočnú oblohu a počet jasných hviezd, ktoré boli svedkami vyhlásenia Brazílskej republiky 15. novembra 1889. Skrátka 27 hviezd vtedy svietilo na oblohe a tie sa potom ocitli na najdôležitejšom štátnom symbole.

Mohlo by zaujímať tiež:

Tomáš

Tomáš
Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.



Inzercia

Najčítanejšie

Inzercia

Online kníhkupectvo BUX.sk

Sleduj nás na sieťach

Nájdete nás na Facebooku aj Youtube

Zatvoriť reklamu
Zatvoriť reklamu