Až do skončenia druhej svetovej vojny vytvorili všetky mocnosti špeciálne jednotky na manipuláciu s hmotnými a kultúrnymi pokladmi. Napríklad nacisti s pomocou zoznamu vhodných lokalít vytipovaných kunsthistorikom Güntherem Grundmannom (osobný poverenec Adolfa Hitlera pre pamiatky v oblasti Dolného Sliezska) sa snažili ukryť svoje aj nakradnuté poklady do kostolných krýpt, hradných a zámockých pivníc, bunkrov a starých baní.
Druhá strana tiež nelenila, Sovieti, Angličania i Američania mali taktiež svoje jednotky, ktoré mali naopak poklady nájsť. Objav americkej armády v soľných baniach Merkers bol najväčší, ale ne jediný. Časť zlata sa za celé roky vyvíjala s hanbou zo švajčiarskych bánk, napríklad sedem známych zlatých prútov z dentálneho zlata.
Sú ešte niekde ukryté nacistické poklady?
Nedávny prípad objavenia nemeckého štábneho pokladu (v roku 2014) – 16 zlatých tehiel a 600 zlatých mincí v Normandii odpovedá jasne. Tiež známy Grundmannov zoznam sa našiel v sutinách múzea v Breslau (dnes Wroclaw), aj keď bol zašifrovaný, nakoniec ho prelomil poľský historik umenia, Józef Gębczak. Poľské tajné služby tento zoznam využívali až do roku 1984 so striedavými úspechmi. Časť nálezov si ponechali pre seba, pretože tajné fondy sú vždy pre tajné služby lákavé.
Úkryt pod posledným hlavným stanom Hitlera
Práve v Dolnom Sliezsku sa skrývajú kilometre podzemí. V rulovom masíve Sovích hôr Organizácia TODT s pomocou otrockých prác päťdesiatich tisícok väzňov koncentračného tábora Gross Rosen vyrazila tisíce metrov podzemných koridorov. Celý komplex dosiaľ siedmych objektov niesol kódové označenie Anlage Riese, ktorý stál 150 000 000 ríšskych mariek a nikdy nebol dokončený.
Koncentračný tábor bez dozorcov
Keď ôsmeho mája 1945 väzňom v tábore Tannhausen dozorcovia prísne nariadili, aby nevychádzali z barákov, nemali ešte žiadne tušenie o tom, že ich sadistickí dozorcovia opúšťajú a nechávajú po sebe kľúče od barákov v zámkoch z vonka. S dozorcami a personálom zmizli aj všetky dokumenty o skutočnom rozsahu a účele podzemia. Plány nie sú doposiaľ odhalené a žiadna z víťazných mocností sa k ich držbe dosiaľ nepriznala. Takéto plány by museli mať najmenej trikrát dva železničné vozne.
Neúnavný hľadač Krzysztof Szpakowski
Ale v Sovích horách sú ľudia, ktorí neskladajú ruky. Medzi niekoľkými aktívnymi výskumnými skupinami vyniká predovšetkým tá Krzysztofa Szpakowského – Stowarzyszenie Riese. Skupina má základňu v komplexe Wlodarz, štvorkilometrovom viacposchodovom nacistickom podzemnom objekte.
Po mnoho rokov s priateľmi vyhľadávajú každú časť tohto kedysi najprísnejšie stráženého tajomstva Tretej ríše. Skupina nasadila všetky metódy od detektorov kovov, hĺbkové georadary, laserové skenovanie terénu, ale tiež prútikárov, kyvadlo a jasnovidcov. Istotne zaujímavou metódou je vsúvanie oranžových dymovníc do rôznych opustených trubiek v lesoch, ktoré vedú nevedno kam pod zem a čakanie na to, kde inde sa dym vynorí.
Sledovanie výskumníkov pri práci
Ako sa hľadajú nacistické poklady, ako vypadá súčasná technika a aké obštrukcie úradníkov, a čo všetko mohli Sovie hory ukrývať, sa môžete pozrieť aj by vďaka najväčšiemu československému filmovému web archívu na filmpopular.cz .
Poľskí výskumníci natočili totiž ojedinelý desaťdielny televízny seriál Depozity Třetí říše, ten je momentálne aj v českej verzii. V prvom diely uvidíme hľadača tzv. „Zlatého vlaku“, nestora jeho hľadania pána Slowikowského a jedného z nahlasovateľov nálezu pána Richtera. V druhom diely zavíta divák do štvorkilometrového podzemného komplexu „Włodarz“. V treťom diely sa televízia venuje problematike tzv. „Strážcov“, osôb, ktoré nacistický aparát zámerne nechal v týchto oblastiach, aby po roky (dnes už v tretej generácii) strážili tieto tajomstvá.
V štvrtom diely sa divák vydá do masívu inej hory „Gontowa“ a hovorí sa o tajomstve tohto horského masívu. V piatom diely príde na rad „Mucholapka – tajomstvo Molke“, podivný betónový rotačný dvanásťhran, niekedy nazývaný Naci Stonehenge. Aké pokusy sa v ňom odohrávali, ku čomu mal slúžiť.
Die Glocke či Haunebu? Alebo bolo všetko ešte inak? V šiestom diely si posvietite na „Úkryty v Sovích horách“, kam zakopali či ukryli Nemci svoje súkromné aj štátne a vojenské poklady a depozity. V diely siedmom „Prieskum a metódy hľadania“ potom logicky prichádza na rad riešenie, akými metódami sa dajú takéto skrýše nájsť. Ôsmy diel „Živí svedkovia histórie“ nám predstaví ešte žijúcich svedkov tamtých časov, väzňov pracovných táborov a neodsunutých Nemcov. V deviatom diely „Výskum: prax a realita“ neúprosne prichádza na pretras, ako sa dajú takéto poklady vyzdvihnúť a čo na to štátna správa, archeológia a právo.
V desiatom, zatiaľ poslednom diely „Väzeň číslo 1277 – Jan Lataňski“, sa vrátime k osobe svedka z nejcennejších svedkov vôbec. Mnohé videl a je tak pre poznanie v oblasti tajného projektu „Anlage Riese“ žijúcou studnicou informácií.
Odkaz na sledovanie seriálu: https://filmpopular.cz/kino-svet/depozity-iii-rise
Pripravil: Milan Zacha Kučera