Plasty a ich mikroformy dnes prestali byť problémom len oceánov a vzdialených tropických pláží. Mikroplasty sa stali všadeprítomnými – nachádzajú sa v ovzduší, vode, pôde a dokonca aj v našich telách. Ich existencia nie je už len varovaním vedcov, ale realitou, ktorá ovplyvňuje aj Slovensko, hoci nemáme more a pláže na ktorých by mohol pristávať plastový odpad. Ten v najväčšej miere prichádza z Ázie, z Indie, Číny, z rozvojových krajín, arabských krajín a Afriky. V mnohých krajinách totiž rieky plnia úlohu zároveň odvodu odpadu z krajiny preč. Následne sú ním zaplavené viaceré tropické ostrovy, ktoré ležia v nešťastnom prúdení morských a oceánskych prúdov. No už to dávno nie je len more a vodný svet.
Mikroplasty – kde všade ich už našli?
Mikroplasty sú drobné plastové častice menšie než 5 mm, ktoré vznikajú rozpadom väčších plastových predmetov (fľaše, obaly, tašky), alebo sa vyrábajú zámerne (napr. v kozmetike). Sú natoľko rozšírené, že ich vedci objavili aj na najextrémnejších miestach sveta:
- Mariánska priekopa, najhlbšie miesto na Zemi, neunikla znečisteniu – boli tu nájdené kúsky plastu na dne vo výške takmer 11 000 metrov pod hladinou.
- Sneh v Himalájach obsahuje mikroplasty prenesené vetrom z nížin alebo priemyselných oblastí.
- Dážď v USA, Nemecku aj v Nórsku obsahoval mikroplasty – čo znamená, že ich vdychujeme alebo absorbujeme aj inak.
A hoci si možno myslíme, že ide o problém vzdialený, mikroplasty sa rozširujú celosvetovo práve vďaka vetru, dažďu, riekam a ľudskej činnosti.
Mikroplasty v rybách a potravinovom reťazci
Jednou z najzávažnejších hrozieb je, že mikroplasty sa stali bežnou súčasťou tiel rýb, a to nielen v moriach, ale aj v sladkých vodách. V rybách sa zachytávajú v tráviacom trakte, niekedy aj v tkanivách. Následne sa tieto látky dostávajú do potravinového reťazca – na stôl aj ľuďom.
Slovenské rieky nie sú výnimkou
Aj slovenské rieky obsahujú mikroplasty. Napriek tomu, že nemáme priemyselné pobrežie, náš odpad sa cez Dunaj dostáva do Čierneho mora. Navyše, Dunaj je jednou z najznečistenejších riek mikroplastami v Európe. Mikroplasty sa tu našli v počtoch tisícov častíc na kubický meter vody. Slovenské laboratóriá už evidujú výskyt mikroplastov aj vo vzorkách zo Žitného ostrova a iných vodných zdrojov.
Plast z minulosti nezmizol – len sa rozpadol
Plastový odpad, ktorý bol odhodený v 70. alebo 80. rokoch, stále prežíva – ale v menších a menších kúskoch. Často sa hromadí na skládkach, v priekopách, na lúkach a v riekach. Z dažďovej vody sa dostáva do pôdy, podzemných vôd alebo ďalej do vodných tokov. Pred zálohovaním fliaš končili fľaše v riekach. Niektoré hrádze a priehrady boli zahatané plastovým odpadom. Po zavedení zálohovania sa rapídne odpad znížil. Okolie rómskych osád bolo mimoriadne preslávené množstvom takého odpadu. Dnes je ho menej, ak každá fľaša predstavuje až 0,15 EUR.
Stavebný odpad ako skrytý zdroj mikroplastov
Niečo, čo nikdy nebolo na Slovensku problémom a vo veľkom sa ignoruje celé desaťročia? Na Slovensku sa v minulosti (a žiaľ často aj dnes) nerieši dôkladná separácia stavebného odpadu. Pri demoláciách budov často dochádza k tomu, že sa zbúra celý objekt vrátane plastových okien, káblov, izolácií, podláh a nábytku. Všetko končí v jednej zmesi – suť, omietka, drevo, plast, guma, sklo. Táto zmes sa následne vyrovnáva na pozemkoch, zakrýva zdevastované priestory, alebo sa „recykluje“ ako plnivo.
Pritom plast sa v takýchto podmienkach len drobí, ale neprestáva existovať – časom sa mení na mikroplasty a nanoplasty.
Vplyv vetra, zrážok a nevedomosti
Na Slovensku vietor a dážď zohrávajú významnú rolu v šírení mikroplastov. Odpad zo skládok alebo voľne pohodený plast sa môže vetrom preniesť na polia alebo do lesov, rozpadať na častice, ktoré následne zmyje dážď do kanalizácie, jazier alebo vodných tokov.
Hrozby, ktoré nevidíme
Mikroplasty majú niekoľko problematických vlastností:
- Pôsobia ako magnet na toxické látky, ktoré sa viažu na ich povrch (napr. pesticídy, ťažké kovy).
- Niektoré plastové častice obsahujú hormonálne aktívne látky, ktoré môžu narúšať endokrinný systém ľudí a zvierat.
- Nie sú filtrované bežnými čističkami vôd, preto končia v pitnej vode, ktorú pijeme.
- Podľa štúdií môže priemerný Európan prijať ročne niekoľko desiatok tisíc mikroplastových častíc, a hoci dlhodobý vplyv zatiaľ nie je úplne známy, vedci varujú pred kumuláciou týchto častíc v tele.
Čo môžeme urobiť?
- Znížiť spotrebu plastov – menej plastových obalov, vreciek, jednorazových výrobkov.
- Separovať správne – každý plast, ktorý skončí v komunálnom odpade, môže skončiť v prírode.
- Ohlasovať nelegálne skládky – mnohé „miestne“ skládky sú zdrojom mikroplastov.
- Reformovať nakladanie so stavebným odpadom – separácia by mala byť povinná a kontrolovaná.