Pražský hrad: pestrá história najväčšieho živého hradu sveta - ZN.SK

Pražský hrad: pestrá história najväčšieho živého hradu sveta

Pražský hrad je najvýznamnejším hradom v Čechách, v českých dejinách, aj súčasnosti. Pre Slovákov ide o jeden z trojice najznámejších, ktorú ďalej tvorí Kost a Karlštejn. Sídlom pražských pánov sa stal už v 9. Storočí, taktiež bol sídlom cisárov Svätej ríše rímskej a od vzniku samostatnej Československej republiky sa toto miesto stalo aj sídlom prezidenta.

Praha a pražský hrad

Svojou rozlohou je Pražský hrad pokladaný za najväčší stredoveký hrad na svete, aj keď o toto prvenstvo preteká s ďalšími miestami aj v Európe, kde už pôvodné hradby nemožno rozoznať a presne lokalizovať. Plný pamiatok a zachovanej architektúry je oprávnene obľúbeným cieľom turistov z celého sveta.

Významné stavby a miesta Pražského hradu

Najvýznamnejšie stavby hradu sú Starý kráľovský palác, Katedrála Sv. Víta, Bazilika s bývalým kláštorom Sv. Juraja, pôvodné šľachtické paláce a mohutné opevnenie zachované v mnohých podobách. Súčasťou hradu je viacero expozícií. Obľúbené ciele návštevníkov sú pre výstavy tiež jazdiareň a cisárska koniareň. V celom hrade je možné pozorovať na viacerých miestach absolútne všetky pôvodné architektonické štýly druhého tisícročia. Známe miesta, ktoré tvoria súčasť hradu sú napríklad Prašný most, Zlatá ulička, obelisk z hradného nádvoria a viacero sôch a veľkých súsoší.  Súčasťou hradu je celkovo 9 záhrad a parkov z ktorých najväčšiu rozlohu má dolná časť Jelenieho priekopu (5,06 hektárov). O zásobovanie vodou sa v minulosti staralo viacero studní, dnes je časť z nich zachovaná. Obľúbeným cieľom turistov je Spievajúca fontána pri Letohrade kráľovnej Anny.

História Pražského hradu

História Pražského hradu dodnes ukrýva nepochybne ešte veľké tajomstvá. Hradný kopec zaujal prvé osídlenie už v období neolitu. Blízka Vltava a vyvýšený terén sa musel zapáčiť staviteľom prvých hradísk a používateľom keramiky, ktorá sa tu našla. Najstaršie dobre datovateľné stavby sa tu objavili v 9. storočí a našli aj bohato vyzdobený hrob neznámeho bojovníka. Pôvodne sa za zakladateľa mesta považoval Bořivoj z rodu Přemyslovcov v roku 885. Zaujímavé je, že už v časoch vlády jeho syna Spytihněva I. boli hradby rovnako veľké, ako dnes.

Knieža Václav tu dal postaviť pôvodný kostol Sv. Víta. Najstaršími stavbami na hrade sú tie cirkevné. Všetky ostatné totiž stáli z dreva a aj preto sa nám pôvodné nezachovali. V priebehu storočí sa hrad dočkal mnohých prestavieb, búraní a vylepšovaní. Přemysl Otakar II. zdokonalil opevnenia a kráľovský palác nechal prestavať na oveľa viac reprezentatívnejšie účely.

V roku 1344 dal Karel IV. postaviť Katedrálu Sv. Víta, a kaplnku Sv. Václava dal postaviť nad jeho hrobom. Severná hradba hradu pochádza z konca 15. storočia, kedy architekt Benedikt Ried na pozvanie Vladislava Jagellonského, prestaval zastarané hradby a systém ďalších opevnení. Rovnaký panovník následne nechal prestavať aj kráľovský palác. Vznikol tak aj mimoriadne zaujímavý Vladislavský sál.

Za vlády Ferdinanda I. Habsurgského na hrade prebiehali renesančné prestavby a v roku 1534 vznikla Kráľovská záhrada, na tú dobu mimo talianske, francúzske a španielske dvory v kontinentálnej Európe niečo nevídané. Mnohé poškodil v roku 1541 požiar, ktorému za obeť padla aj časť starého kráľovského paláca, časť katedrály, či kaplnka Všetkých svätých. Nasledujúce roky sa preto niesli nie len v znamení opráv, ale aj vylepšení a zabezpečení.Vznikol napríklad palác pánov z Pernštejna. Keď sa na Pražský hrad presťahoval Rudolf II., odštartoval sériu výrazných prestavieb, ktoré prekonali všetko doposiaľ. Pribudlo viacero budov, ba dokonca vznikla rozsiahla koniareň s dvoma poschodiami. Nad nimi dal vybudovať priestory pre rozsiahle umelecké zbierky, ktoré dnes poznáme pod názvom Španielsky sál a vznikla tiež Obrazárna Pražského hradu. Po smrti Rudolfa II. v roku 1612 sa skončila éra stálych panovníckych sídiel na hrade.

Po stavovských povstaniach na hrade býval nový kráľ Fridrich Falcký, no jediné, čo zanechal, bola obrovská škoda na výzdobe katedrály. Ako protestant nezniesol prezdobenosť a osobne strhol viacero pre dnešnú dobu veľmi cenných predmetov a sôch, ktoré nechal zničiť. Po jeho porážke na Bielej hore sa vďaka cisárovi Ferdinandovi II. katedrála obnovila. Jeho nástupca Ferdinand III. rozšíril palác o cisárske krídlo, ba dokonca si dovolil presunúť byt cisárovnej na rovnaké poschodie ako mal byt cisár. V roku 1648 Švédi vtrhli na hrad a vykradli cenné zbierkové predmety ešte prevažne zo zbierok Rudolfa II., čo sa snažil Ferdinand III. zvrátiť obnovou zbierky a snahou o jej navrátenie. Pražský hrad bol obohatený o novú obrazáreň. V 18. storočí tu korunovali Karla IV. za českého kráľa a blahorečenie najznámejšieho pražského svätca Jána Nepomuckého. Korunovali tu aj Máriu Teréziu za českú kráľovnú v roku 1743. Na Pražskom hrade v Novom paláci býval rakúsky cisár Jozef II. až do smrti v roku 1875. Pred korunováciou Františka Jozefa I. za českého kráľa, bola upravená španielska sála aj Rudolfova galéria. Po vzniku Československej republiky sa pre účely sídla prezidenta na hrade konali stavebné úpravy, ktorých autorom bol slovinský architekt J. Plečnik.

Zaujímavé:

Zaujímavosťou je, že pojem Praha sa pôvodne objavoval práve v blízkosti hradiska a pomenúval kamenné bralo a okolitú oblasť. Tento názov sa však rozšíril postupne na širšiu oblasť. Keď v roku 1784 administratívne spojili viacero miest v okolí pod jeden názov, názov Praha sa oficiálne prijal ako názov pre celé novo vzniknuté mesto.

Pražský hrad: pestrá história najväčšieho živého hradu sveta
Ohodnoť tento článok
Tomáš Šéfredaktor magazínu ZN.SK, nadšenec pre Slovensko, jeho kultúru, zaujímavosti historické aj nehistorické, svet ako taký, aj vedu a techniku. Zaujíma ho viacero oblastí, svetové kuriozity, rekordy, aj cestovanie. Aj preto sa snaží o tvorbu nevyhradenú len na jednu oblasť.

Pokračovaním návštevy webstránky súhlasíte s používaním Cookies podrobnosti

ZN.SK používa Cookies

Magazín ZN.SK k svojmu fungovaniu využíva reklamné plochy, ktoré môžu pracovať so súbormi cookies. Súbory cookies v konečnom dôsledku používa, pretože nemá na výber. Dnes takmer všetky stránky používajú Cookies. Cookies sú súbory, v ktorých sa nachádzajú údaje o vašich záujmoch, orientácii na určité konkrétne oblasti záujmov, vekovú kategóriu a tiež umožňujú reklamným plochám zaistiť relevantnú reklamu aj k pohlaviu. Tieto stránky neuchovávajú osobné údaje o Vašej osobe, žiadne citlivé údaje súvisiace s adresou, heslami, alebo ďalšími prístupovými údajmi do stránok, zabezpečených prostredí a podobne. Zberom cookies nedochádza k zachytávaniu hesiel, ani osobnej komunikácie. Využívať ich môže Facebook, Google, alebo mnoho iných systémov.
Toto hlásenie a upozornenie vyplýva z povinnosti európskych zákonov upozorňovať na zber a čítanie Cookies. Internetom nazvaný zákon ako absurdný, ukladá povinnosť portálom upozorňovať na zber cookies, ktorý je pritom bežnou súčasťou online práce s počítačmi viac rokov.
Používanie cookies najlepšie definuje prehlásenie samotného Google:

Ako používa spoločnosť Google súbory cookie


Cookie je krátky textový súbor, ktorý do prehliadača odosielajú navštívené webové stránky. Webovým stránkam umožňuje zapamätať si informácie o vašej návšteve, napríklad preferovaný jazyk a ďalšie nastavenia. Ďalšia návšteva stránok tak môže prebehnúť ľahšie a môže byť produktívnejšia. Súbory cookie sú dôležité. Bez nich by bolo prehliadanie webu oveľa zložitejšie.

Súbory cookie používame na množstvo cieľov. Používame ich napríklad na ukladanie vašich predvolieb bezpečného vyhľadávania, na výber relevantných reklám, na sledovanie počtu návštevníkov na stránke, na zjednodušenie registrácie do nových služieb a na ochranu vašich údajov. Pozrite si zoznam typov súborov cookie, ktoré Google používa, a prečítajte si o tom, ako spoločnosť Google a jej partneri tieto súbory cookie používajú v inzercii. Naše pravidlá ochrany osobných údajov vysvetľujú, ako chránime pri používaní súborov cookie vaše osobné údaje a iné informácie.

Zdroj a kompletné vysvetlenie na: https://www.google.com/policies/technologies/cookies/

Zatvoriť

Viac:
Google vyhľadávač
Ako dostať svoje nové stránky do Google a ďalších?

Filip Grano, medaila
Slováci zo Špeciálnej olympiády priniesli 24 medailí

Požiarnik a kevlarova vesta
Nomex a Kevlar, najznámejšie silné tkaniny ktoré chránia životy

Zavrieť