Kapibara (Hydrochoerus hydrochaeris) je najväčší hlodavec na svete. Pochádza z Južnej Ameriky a pri pohľade na jej tvár máte pocit, že ide o kombináciu bobra, škrečka, niekto by povedal, že s prímesou výzoru konskej hlavy. Kapibara je naozaj zvláštny tvor. Jej zavalité telo pôsobí nemotorne a ako zviera môže pôsobiť hlúpo. Lenže dajte jej šancu. Presvedčí vás, že je to mimoriadne milé zviera.
Dokonca je často považovaná za najpriateľskejšie zviera na celom svete. Najpriateľskejšie preto, že kdekoľvek sa ocitne v spoločnosti akýchkoľvek druhov, či dokonca predátorov, dokáže s nimi vychádzať. Aj vo svete, v rôznych chovoch v rámci zoo, si chovatelia všimli, že kapibara si dokáže nájsť priateľa medzi druhmi, kde by to teoreticky ani neprichádzalo do úvahy. Pritom na vytvorenie vzťahu mentálne nastavenie jedného z dvojice často nestačí. Kapibary majú niekoľko zaujímavých vlastností, ktoré nezaškodí spomenúť.
Kapibara je:
Najväčší hlodavec: Ako najväčší hlodavec na svete nie je prerasteným potkanom, ktorý by nám naháňal strach. Pôsobí milo, v dospelosti môže dosiahnuť od 35 do 65 kilogramov a dĺžku okolo 1 metra. Samičky môžu byť o trochu väčšie ako samce. Sú vodné živočíchy, podobne ako ondatry, či bobry. Na zadných nohách majú plávacie blany, ktoré im pomáhajú pri plávaní vo vode. Vode je prispôsobených niekoľko funkcií ich tela, napríklad potreba hygieny a zvlhčovania kožucha.
Veľký kamoš: Ich sociálne správanie je zaujímavé. Kapibary sú mimoriadne sociálne zvieratá a žijú v skupinách. Tieto skupiny môžu pozostávať z niekoľkých jedincov až po 20. Silné sociálne väzby sú dôležité pre ich prežitie a reprodukciu. S/ známe tým, ako veľmi tolerujú prítomnosť iných druhov. Aj vtákov, ktorým sa bez ťažkostí nechávajú prehľadať napríklad od hmyzu, či parazitov. Žijú tak v symbióze, ktorá pri iných druhoch pôsobí zvláštne. Pri kapibarách si už zoológovia zvykli.
Život kapibár a ich potreby
Ich strava zahŕňa trávu, vodné rastliny, kôry a iné rastlinné materiály. Kapibary sú výlučne bylinožravci a ich tráviaci systém je prispôsobený na spracovanie hrubej vlákniny.
Komunikácia medzi kapibarami sa deje prostredníctvom zvukov, pohybov tela a výrazov tváre. Vydávajú rôzne zvuky, vrátane vrčania, štekotania a pískania. Rozmnožovanie kapibár je do značnej miery riadené hierarchiou v skupine. Alfa samice má väčšiu kontrolu nad párením. Po približne 5 mesiacoch ťarchavosti samica rodí približne 2 až 8 mláďat.
Ich ohrozenie a chov
Napriek tomu, že kapibary nemajú veľa prirodzených nepriateľov, sú ohrozené lovením (čiže človekom) a stratou ich prirodzeného prostredia kvôli odlesňovaniu a rozvoju poľnohospodárstva. Niektoré druhy kapibár sú zaradené medzi ohrozené druhy. V niektorých častiach sveta sa kapibary stali aj domácimi zvieratami, najmä v niektorých oblastiach v Severnej Amerike, kde ich môžete nájsť v niektorých domácnostiach ako domácich miláčikov. Alebo tiež ako súčasť rôznych zvieracích parkov, fariem a zoologických záhrad.
