Alzheimerova choroba: príznaky, starostlivosť a liečba

Alzheimerova choroba je závažné neurodegeneratívne ochorenie mozgu na podklade zániku neurónov(mozgových buniek), pri ktorej dochádza k postupnej demencii. Ako prvý chorobu opísal Alois Alzheimer, nemecký psychiater a neuropatológ. Prvý raz pozoroval ochorenie u pacientky v roku 1901, a po jej smrti uverejnil pitevný nález jej mozgu (1906). Neskôr bola choroba pomenovaná po svojom objaviteľovi.

Žiaľ, ani v súčasnosti nie je známa príčina vzniku ochorenia, ale vďaka neutropatologickým nálezom sa aspoň vie ako prebieha. Alzheimerovou chorobou sa mení látková činnosť mozgu. Dnes je najčastejšou príčinou demencie stredného a vyššieho veku. Postupným zvyšovaním veku sa stáva závažným zdravotníckym i sociálno-ekonomickým problémom.

Príznaky – vývojové štádia

Ochorenie sa vyvíja nenápadne, pomaly a plazivo. Podľa straty pamäti a sebestačnosti ho môžeme rozdeliť do troch štádií:

• V prvom – počiatočnom štádiu dochádza k poruche učenia a prijímania nových informácii, postihnutý hľadá odložené predmety, zabúda robiť bežné úkony. V tomto štádiu ešte zostáva sebestačný.
• V druhom štádiu sa deficit pamäti prehlbuje, pacient si vybaví iba hlboko vštiepené informácie. Začína byť natoľko dezorientovaný, že si nepamätá, kde býva, zabúda mena blízkych. Sebestačnosť je narušená.
• V treťom štádiu (7- 14 rokoch od začiatku ochorenia) znamená takmer úplnú stratu pamäti. Pacient si vybaví iba čiastočné útržky informácii a nové informácie nedokáže prijať vôbec. Pacient nespoznáva ani blízke osoby a stáva sa nesebestačným.V tomto štádiu už potrebuje dennú starostlivosť, pomoc pri bežných denných úkonoch (pri obliekaní, pri jedení, toalete…).

V inej literatúre sa uvádza až sedem štádií Alzheimerovej choroby, prejavy choroby sú značne premenlivé.Nie všetci ľudia sa prejavujú rovnakými symptómami alebo s priebehom ochorenia na rovnakej úrovni.

Žiaľ, u chorých s diagnostikovanou Alzheimerovou chorobou nejde iba po postihnutie pamäti. Postihnuté sú aj iné kognitívne funkcie (poznávacie schopnosti). Poruchy priestorovej orientácie, strata reči, porucha exekutívnych funkcii. Mení sa osobnosť človeka (úzkosť, agresivita). Môžu sa objaviť bludy, halucinácie. Časté sú poruchy cyklu spánku a bdenia ( so západom slnka býva chorý zmätený, v noci sa často budí).

Príčiny

Hoci príčiny vzniku Alzheimerovej choroby nie sú známe, podľa odborníkov veľkú úlohu zohráva zníženie aceltylcholínu (látka potrebná na transport nervových vzruchov). Tiež sa predpokladá, že určitý vplyv môže mať aj nadmerné ukladanie betamyolínu (zhluk inak neškodných bielkovín), v prípade, že sa ukladajú v mozgu spôsobujú odumieranie mozgových buniek. Vplyv sa pripisuje aj nezdravému stravovaniu (presolené, presladené jedla, nezdravé nápoje).

Alzheimerova choroba a prevencia

Prevencia spočíva v pravidelnom trénovaní mozgu (čítanie, lúštenie krížoviek, riešenie hlavolamov). Najmä starší ľudia by nemali zabúdať na komunikáciu so svojimi rovesníkmi. Precvičovať si pamäť, reč a poznávacie schopnosti. Dôležitý je pravidelný pohyb, sledovanie okolia, poznávanie nových vecí a nové zážitky.

Tieto aktivity treba vykonávať v každej etape života. Začať by sme mali v mladosti a s pribúdajúcim vekom na aktivite iba pridávať. Výrazne sa zmenil spôsob nášho života, niekedy sme si chceli – potrebovali si zapamätať napríklad telefónne čísla, aspoň tie najviac používané, dnes ich máme uložené v telefóne a pod. Pamäť určite trénujeme menej a pritom Alzheimerova choroba stále viac postihuje mladšie vekové skupiny.

Ako sa vyrovnávať so strácaním krátkodobej pamäte?

• Obklopiť sa známymi predmetmi
• Urobiť si denný harmonogram, denných aktivít a vyložiť si ho na viditeľné miesto (čas na návštevu lekára, na jedlo, na užívanie liekov, na cvičenie, na odpočinok a pod.)
• Vytvoriť si vlastný zdroj na vytváranie pripomienok, ktorý by nám pripomínal čas aktivity, napríklad zvonenie v mobile v určitú stanovené hodinu – pitný režim
• Označiť, rozdeliť a uskladniť si lieky v liekovke
• Vyvesiť si dôležité telefónne číslana viditeľne dostupné miesto
• Vyvesiť si pripomienky, napr. vypnúť spotrebiče, zamknúť dvere
• Na dôležité informácie a poznámky si zaviesť zápisník – notes
• Šatník si upraviť tak, aby bolo jednoduché nájsť si najpotrebnejšie veci.

Nielen u nás, ale na celom svete počet ochorení pribúda. Je veľmi dobre, ak chorý môže zostať vo svojom domácom prostredí, napriek tomu, že si mnohé veci nepamätá. Žiaľ sú situácie, kedy sa to doma nezvláda, hospitalizácia je nevyhnutá. Chce to veľa tolerancie od príbuzných. Ani jedna choroba nie je „dobrá“, ale Alzheimerova choroba je o to horšia, že „kradne nás samých“, naše duše.