Žirafy sú obľúbené zvieratá v mnohých parkoch, safari a zoologických záhradách. Žirafa si žiada o trochu viac náročnú starostlivosť a priestor, ktorý nie je celkom bežné dosiahnuť v bežnom zariadení pre chov zvierat. Samce, ktoré dokážu pre vzájomné súboje využívať svoj mohutný krk, nám dávajú celkom iný pohľad na dôvody ich dlhého krku. Tým ďalším je schopnosť získavať potravu z miest, kam iné zvieratá nesiahajú. Žirafa je jediným cicavcom s takouto stavbou krku, ktorý v súčasnosti chodí po planéte, hoci jej krk sa postupne predlžoval evolučne a odlišoval sa tak od svojich predchodcov viac podobných na kone. Onen krk má však evolučný problém.
Nervové prepojenia vedúce z mozgu do srdca a následne do hlasiviek je v prípade žiráf priveľmi dlhé oproti iným druhom a aj samotné dýchanie je pre žirafy náročnejšie. Tenký hrtan vedie do veľkých pľúc z nosa na hlave na pomerne veľkú vzdialenosť a pri každom nádychu a výdychu v pľúcach nedochádza k úplnej výmene vzduchu za nový. Dalo by sa tak povedať, že žirafy šetria s dychom a možno aj slovami.
Žirafy sú mierumilovné a relatívne bezpečné. Aj preto sa mnohé parky neboja vytvárať vyvýšené priestory v ktorých je možné nadviazať so žirafou bližší kontakt. Napríklad pocítiť jej nezameniteľný drsný fialový jazyk, ak sa necháte oblízať. Práve z takýchto návštev si mnohí odnesú aj jeden zásadný poznatok. Sú stále ticho. Je to však naozaj pravda?
Žirafa nie je tak úplne ticho
Malé žirafy už po narodení do veku niekoľkých mesiacov vydávajú rôzne zvuky. Vyjadrujú nimi radosť, aj hlad. Rodičia tak majú jasno v tom, čo malá žirafa potrebuje, aj na diaľku. Lenže žirafa vníma nie len „jazyk“ mladej generácie, ale aj reč dospelých. Žirafy sa na dlhé vzdialenosti vedia dorozumievať aj ďalšími zvukmi. Znejú ako sypenie a sú na veľmi nízkej frekvencii, takže sa ľudskému uchu môžu zdať ako nepočuteľné.
foto: čerstvo narodená žirafa April sledovaná online
Čo ďalšie môže byť zaujímavé zo života a prejavov žirafy
- žirafy bežne dýchajú, funia a chrčia, takže nie sú celkom bez zvuku
- len výnimočne vydávajú počuteľný zvuk vrčania, ktorý vzdialene pripomína koňa
- zranená žirafa, ohrozená žirafa môže vydávať zvuky kvičenia
- žirafia mama dokáže sa už neraz nechala počuť, že vie bučať.
- skôr ako hlasový prejav sa naučili používať gestá, pohľady, pohyby a pózy tela a hlavy.
