Veda sama o sebe je zaujímavá oblasť poznávania a plná zaujímavostí. Vedných disciplín poznáme nespočetne mnoho a hoci mnohé odvetvia už nič neprodukujú, sú dôležité. Dnes si predstavíme niekoľko historických zaujímavostí, ktoré znamenali veľa, alebo naopak dnes fascinujú svojou trúfalosťou, alebo okolnosťami svojej doby.
Výber desiatich zaujímavostí, na rozšírenie obzorov
Červy vyžrali mäso v záujme prežitia
Larvová terapia bola používaná už v dávnych dobách, pri liečení zapálených a hnijúcich rán. Sterilné larvy vyjedli odumreté a poškodené tkanivo, čo často prinášalo úľavu a podporovalo hojenie. Aj dnes sa táto metóda používa ako alternatíva pri ťažko liečiteľných ranách. Tento postup sa nazýva larvová terapia (magot terapia), pri ktorej sa používajú sterilné larvy určitého druhu muchy (zvyčajne muchy Lucilia sericata) na vyžieranie odumretého tkaniva z rán. Larvy konzumujú nekrotické tkanivo, čo podporuje hojenie rany. Táto metóda bola známa už v starovekom období a počas rôznych vojen bola objavená znovu. V súčasnosti sa naozaj používa ako biodebridement terapia v niektorých prípadoch, najmä pri chronických ranách a v situáciách, kde iné metódy zlyhávajú.
Ako vznikla žirafa… patrí medzi zaujímavosti
Starovekí Gréci nazývali žirafu „kamelo-pardalis“, čo znamená ťavo-leopard. Tento názov vychádzal z jej vzhľadu – dlhého krku pripomínajúceho ťavu a škvŕn podobných leopardímu vzoru. Nebol to však vedecký predpoklad o jej pôvode, iba pozorovanie z hľadiska vonkajších znakov.
Z moču fosfor
Fosfor bol objavený v roku 1669 nemeckým alchymistom Hennigom Brandtom, ktorý sa snažil získať zlato z ľudského moču. Namiesto zlata objavil fosfor, chemický prvok s mnohými praktickými využitiami. Vo svete vedeckých zaujímavostí je nejaký ten bizarný objav pomerne častý.
Prvý (objavený) dinosaurus
Prvá významná fosília dinosaura pochádza z nálezu Mary Anningovej v roku 1811, ktorá objavila fosílie ichtyosaura na pobreží Dorsetu v Anglicku. Hoci toto nebol dinosaurus, ale morský plaz, nálezy Mary Anningovej významne prispeli k rozvoju paleontológie. Prvé fosílie, ktoré sa neskôr považovali za dinosaury, boli objavené začiatkom 19. storočia, pričom fosília Megalosaurusa bola vedecky opísaná v roku 1824.
Budhisti vizionári
Budhistickí mnísi už pred 2 600 rokmi uvažovali, že všetko okolo nás, vrátane ľudského tela, je zložené z drobných, neviditeľných častíc. Podobné myšlienky o atómoch sa objavili aj v iných filozofických tradíciách, ako napríklad v starovekom Grécku. Moderná veda však až neskôr potvrdila a rozvinula tieto predstavy do podoby, ktorú poznáme dnes.
Železná ruka nemeckého rytiera
V období stredoveku, kedy vojenské konflikty často končili vážnymi zraneniami, sa stal známy nemecký rytier Götz von Berlichingen, ktorý v bitke prišiel o pravú ruku. Namiesto toho, aby sa vzdal svojej kariéry, dal si vyrobiť železnú protézu, ktorá mu umožňovala ovládať meč a zúčastňovať sa ďalších bitiek. Götzova železná ruka bola mechanicky navrhnutá tak, aby mohol uchopiť predmety a dokonca ovládať meč, čím sa stal jedným z prvých známych príkladov použitia pokročilej mechanickej protézy. Protéza bola vyrobená z kovu a pozostávala z prstov, ktoré sa dali pohybovať pomocou pružinových mechanizmov. Götz sa vďaka tejto protéze zapojil do ďalších vojenských ťažení a získal si prezývku „Železná ruka“.
Zvieracie procesy v stredoveku
V stredoveku neboli súdne procesy vyhradené len pre ľudí – zvieratá, ktoré spôsobili ujmu, často čelili trestnému súdu. Medzi najznámejšie prípady patrí proces so svinou, ktorá zabila dieťa vo Francúzsku v roku 1386. Bola súdená ako človek, oblečená do ľudských šiat a nakoniec popravená. Takéto súdy neboli nezvyčajné v Európe medzi 13. a 18. storočím. Zvieratá boli obviňované z rôznych zločinov, vrátane vraždy, poškodenia majetku či iných trestných činov. Tieto procesy zvyčajne odrážali právne systémy a teologické presvedčenia doby, ktoré predpokladali, že zvieratá môžu byť pod vplyvom démonov, alebo mali symbolickú úlohu v ľudských konfliktoch.
Liečba chorôb uvoľňovaním tlaku v lebke
V starovekých kultúrach, ako napríklad v starom Egypte alebo v andských civilizáciách, sa praktizovala chirurgická procedúra nazývaná trepanácia, ktorá zahŕňala vytvorenie otvoru v lebke na zmiernenie bolesti hlavy alebo liečbu zranení hlavy. V niektorých prípadoch bola táto metóda používaná aj na liečbu duševných porúch. Trepanácia bola jedna z najstarších foriem chirurgie, pričom archeologické nálezy naznačujú, že niektorí pacienti prežili zákrok a ich lebky sa zahojili. Hoci bola táto metóda primitívna, naznačuje prekvapivo pokročilé chápanie medicíny v starovekých kultúrach, kde sa verilo, že uvoľnenie tlaku z lebky môže zmierniť fyzické alebo duševné ťažkosti.
Predstavy o plochej Zemi v stredoveku
Jedným z bežne rozšírených mýtov je, že v stredoveku ľudia verili, že Zem je plochá. V skutočnosti už starovekí Gréci, ako napríklad Pytagoras a Aristoteles, vedeli, že Zem je guľatá, a táto myšlienka bola široko akceptovaná aj v stredovekej Európe. Napríklad astronómovia ako Johannes de Sacrobosco vo svojom diele „De sphaera mundi“ (13. storočie) opisovali Zem ako guľu. Mýtus o tom, že ľudia verili v plochú Zem, bol rozšírený až neskôr, v 19. storočí, ako súčasť pokusu vykresliť stredovek ako obdobie nevedomosti a tmárstva. Na plochú Zem veria ľudia aj dnes, v čase miliónov dôkazov o tom, že plochá a ani reliéfová, no stále tvorená vodorovnou rovinou, určite nie je.
Dnes sú však stúpencami tejto myšlienky takmer výlučne ľudia, ktorí zámerne vystupujú proti oficiálnym informáciám a cítia zlosť, ak je im všeobecne uznávaný názor vnucovaný ako jediný možný. Ich postoj je tak vyjadrovaním slobody a presvedčenia, niekedy s vedomým, že veria nepravde. Iná časť “plochozemcov” zachádza do sveta agresivity a zlosti, ktorou presadzujú svoj názor. V poslednej dobe sa téme venoval napríklad portál hoax.sk. Skúsili ste si už oddialiť Zem na Google Earth?
Objav penicilínu – nehoda, ktorá zmenila svet
Vo výbere zaujímavostí nemôže chýbať najzaujímavejší príbeh vzniku kľúčového lieku. V roku 1928 škótsky vedec Alexander Fleming pracoval v svojej laboratóriu na výskume baktérií, keď si všimol niečo nezvyčajné. Jedna z jeho petriho misiek, ktoré nechtiac nechal kontaminované, vykazovala zvláštny jav – okolo plesne Penicillium notatum nerástli žiadne baktérie. Fleming si uvedomil, že táto pleseň musí produkovať látku, ktorá zabíja baktérie, a tak objavil penicilín, prvé antibiotikum. Flemingov objav bol zásadný pre medicínu, ale trvalo ešte viac než desať rokov, kým sa penicilín začal hromadne vyrábať. Počas druhej svetovej vojny sa antibiotikum stalo zázračnou zbraňou proti infekciám, ktoré predtým boli smrteľné. Objav penicilínu zachránil milióny životov a stal sa základným pilierom modernej medicíny, čím zmenil spôsob, akým sa liečia bakteriálne infekcie.