Budhizmus je jedno z hlavných náboženstiev vo svete, čo sa týka počtu prívržencov, geografickej distribúcii a sociálno-kulturologického vplyvu. Aj keď je najviac zastúpené na východe, predsa sa stáva populárnym a vplyvným náboženstvom aj na západe. Je to osobitné náboženstvo s vlastnými pravidlami, ale tiež má mnoho podobného s hinduizmom (obe náboženstvá učia o Karme – etika príčiny a následku), Májami (iluzorná príroda sveta) a Samsarou (cyklus reinkarnácie). Budhisti veria, že konečný cieľ v živote je dosiahnuť osvietenie. Budhizmus je slovo, ktoré označuje učenie.
Budha – Siddhartu Gautamu
Gautama sa narodil okolo r.580 p.n.l. v severnej Indii. Hovorí sa, že miestom jeho narodenia sú záhrady Lumbiní, ktoré teraz ležia tesne za hranicami malého himalájskeho kráľovstva Nepálu. Gautamov otec Šuddhodana bol vladárom malého kráľovstva Šákjov. Bol veľmi šťastný, že má dediča a následníka na tróne. No nepotešilo ho keď mu jeden mudrc povedal, potom čo pozrel na dieťa, že ak sa nestane vládcom sveta, tak sa stane veľkým náboženským učiteľom. Gautama nebol boh, ani prorok, či nadprirodzená bytosť. Bol ten, čo sa narodil, žil a zomrel, ako ľudská bytosť. Ale pozoruhodná ľudská bytosť, ktorá objavila cestu, ako dosiahnuť tú správnu múdrosť, súcit a oslobodenie od utrpenia. Znovuobjavil veľmi starú cestu, ktorá vždy existovala. Budha neučil, že vesmír stvoril Boh. Skôr poukázal na veľký Zákon, alebo Dharmu, ktorá preniká všetkým, čo existuje. Len životom v súlade s týmto zákonom je možné dosiahnuť správnu múdrosť a súcit a tým následne oslobodenie. Avšak utrpenie môže byť prekonané jedine tým, že sa s nim človek stretne a vydrží ho. Toto sú Budhove slová: „Učím o utrpení a o východiskách z neho“.
Fungovanie náboženstva a súčasnosť
Dnes je budhizmus pomerne rozmanitý. Zhruba ho môžeme rozdeliť do dvoch širších kategórií. Je to Theravada (malá loď) a Mahayana (veľká loď). Theravada je kláštorná forma, ktorá zabezpečuje osvietenie a nirvánu pre mníchov, kým Mahayana budhizmus umožňuje tento cieľ dosiahnuť i laikom. V týchto dvoch kategóriách nachádzame rôzne vetvy, ako sú: Tendai, Vajrayana, Nichiren, Shingon, Čistá Zem, Zen a Ryobu, atď. V budhizme sa hriech ignoruje. Aj keď sa hriech chápe ako „mravná chyba“, kontext, v ktorom sa chápe „dobro“ a „zlo“ je nemravný.
Karma a hriech
Karma sa chápe ako prírodná rovnováha a nie je osobne zodpovedná. Príroda je nemravná; takže karma nie je mravný kód a hriech je nie úplne nemravný. Takže môžeme povedať, že na základe budhizmu, naša chyba nie je mravný problém, pretože to nie je osobná chyba, ale neosobné prestúpenie. Pre budhistov je hriech iba omyl a nie prestúpenie voči prirodzenosti Svätého Boha. Takéto chápanie hriechu stojí oproti tomu, čo mravný človek chápe v jeho vzťahu so Svätým Bohom (Rimanom 1-2). Na základe toho, že budhizmus chápe hriech ako neosobnú chybu, môžeme povedať, že sa tu rozchádza s kresťanstvom. Biblia hovorí, že hriech má následky na večnosť. V budhizme neexistuje potreba človeka za Spasiteľom. Pre kresťanov je Ježiš jediný spôsob ako sa zachrániť z večnej smrti. Pre budhistov je to iba etický spôsob života a meditovanie s očakávaním, že sa dosiahne osvietenie alebo nirvána. Je pravdepodobné, že každá osoba bude musieť prejsť cez viacero reinkarnácií, aby si odplatila karmický dlh.
Pripravila Ema
Pozrite si aj: http://www.hara.wbl.sk/Nieco-o-BUDHIZME.html
http://www.gotquestions.org/Slovencina/budhizmus.html
