Rozhodnúť sa pomáhať nezištne bezdomovcom a priniesť im pravidelne jedlo, to je niečo výnimočné. Muž z Komárna, Marián Markovič, sa rozhodol pomáhať bezdomovcom a sociálne slabším. Zmobilizoval sily, reštauráciu a pustil sa do pomoci ľuďom, na ktorých iní kašlú, vrátane úradov. Jeho čin vyvolal mnoho pozitívnych ohlasov, ba dokonca sa mimo správy dostal aj do relácie Reflex, kde Markovič o sebe povedal viac. Jeho príbeh zaujal tvorcov relácie ale tiež mnohých z celého Slovenska. Sám okúsil hlad a pád na samé dno, aj práve preto sa vie lepšie vcítiť do pocitov a potrieb ľudí.
Chcel pomôcť bezdomovcom, úradom sa to nepáči
Jeho výnimočná pomoc ale nemá pochopenie bezcitných tabuliek a fungovania úradov. Opäť len z asi pomýlenej predstavy o tom, ako má fungovať tento svet, sa úrady riadia len papiermi. Markovič má momentálne problém s úradmi, pretože distribuuje jedlo bez hygienickej kontroly, bez rukavíc, stoličiek a podobne.
Markovič na svojom vlastnom súkromnom trefne reaguje poznámkou, či jedlo z kontajnera, ktorým sa živia bezdomovci bežne, nepodlieha tiež nejakej hygienickej kontrole. Spomína však ešte zásadnejšiu vec. Akoby tento prípad zobudil spiacu hygienu. Reštaurácie v Komárne mali, ako uvádza, rozsiahle kontroly hygieny. Už samotní Komárčania sú rozčarovaní z postupu úradov. Markovič pritom len zastúpil nedostatočné mesto. Úrady nezaujíma zámer pomôcť, nie otráviť. V takejto chvíli je možné očakávať, že jeho činnosť s rozdávaním oblečenia nebude nakoniec pod kontrolou colného úradu. Napríklad z dôvodu, či je všetko značkové naozaj značkové a nedošlo k porušeniu ochrannej známky.
S týmto princípom nech sú zakázané susedské grilovačky
Úrady si nevšimli, že nejde o činnosť organizácie, firmy, či spolku. Tie sú bežne pod kontrolou. Predvolebné guláše sú totiž niečo celkom iné, ako prípady súkromnej osoby, ktorá nemá vyvesené cedule, reklamy, nežiada o hlas, nákup, podporu, ani nereprezentuje nejaký názor. Činnosť Mariána Markoviča je skôr susedským pohostením ako verejným stravovaním. V opačnom prípade máme problém pri každej jednej susedskej grilovačke, záhradnej párty a podobne. Aj tam si rozdávame jedlo medzi sebou a je na každom, či sa ponúkne, alebo nie. Nuž a keď je to susedská párty, nie je povinnosťou aby ste sa s každým susedom poznali celkom dôverne a osobne. Vzniká tu nebezpečný precedens, v ktorom sú práve úrady tí nevzdelaní. Ak si súkromná osoba navarí a ako súkromná osoba jedlo niekomu zanesie, nemôže byť niečo také problémom. Alebo ak aj skromná osoba získa jedlo, kúpi, či inak uhradí z klasickej reštaurácie, stále ho môže darovať komukoľvek. Po novom sa zdá, že aj toto bude problém. Potom je len drobný krôčik k tomu, aby bolo problémom aj vítanie nových susedov koláčom, alebo dokonca rozdávanie z vlastnej úrody.
Táto susedská záhradná párty sa nenachádza v záhrade, ale pod mostom. Oveľa úctyhodnejšie je ale to, na čo úrady nepozerajú a nechcú pozerať. Na fakt, že sa pokúsil pomôcť, ba dokonca svojim činom vyvolal spoločenskú tému.
