Keď sa pred rokmi žilinskí úradníci prehrabovali archívom, objavili zvláštnosť, ktorá oprávnene vystrašila. Uznesenie č. 170-VIII/1949 Rady Jednotného národného výboru totiž jednohlasne v roku 1949 schválila premenovanie mesta Žilina na Stalinovo.
Neexistovalo žiadne ďalšie uznesenie, alebo rozhodnutie, ktoré by toto prvé rušilo a tak sa teroreticky mesto dopúšťalo pochybenia. Ak sa teda stala Žilina Stalinovom, prečo sa stále nazývala Žilinou?
Stalinovo by nahradilo Žilinu
K samotnému definitívnemu premenovaniu však na šťastie nedošlo. Na to, aby mohlo mesto niesť meno žijúceho vládneho predstaviteľa Sovietskeho zväzu, bolo nutné požiadať o súhlas aj predstaviteľov Československej vlády, ministerstva zahraničných vecí a prostredníctvom tohto ministerstva aj priamo samotného Stalina. K tomu však zrejme nikdy nedošlo, alebo sa z neznámych príčin žiadosť neprehodnocovala. Samotné premenovanie a jeho schválenie bolo až v novodobej histórii mesta zrušené, aby neexistovala žiadna cesta k naplneniu tohto dávneho prešľapu. Ten vyplýval z doby, ale niekedy aj nutnosti.
Pravdou je, že Žilina si Stalina, ako v tej dobe uznávaného sratégia a vodcu, uctila udelením čestného občianstva mesta Žilina už v roku 1946. Stalin samotný sa k tomuto aktu aj ďakovne vyjadril. Vďaky mestských predstaviteľov počas búrlivého obdobia boli adresované najmä za oslobodenie počas II. svetovej vojny.
Keď sa to tak vezme, ako by taký názov vyznel dnes? Pripomienky komunizmu sa mažú, mnoho ulíc sa už dávno premenovalo a zanikli aj busty, či sovietske pamätníky, ktoré nesúviseli s obeťami našich, či cudzích vojakov. Je teda nepravdepodobné, že by mesto Stalinovom aj v prípade plánovaného premenovania, zostalo dodnes. Znelo by predsa len zvláštne „stalinovskí poslanci, stalinovský samosprávny kraj, stalinovský okres… a obyvatelia by sa volali Stalinovčania.“
